Kategórie
Nezaradené

TAJOMSTVO

Nie, nejdem Vám, mojim čitateľom, napísať o svojich tajomstvách. Veď tajomstvami, sú preto, aby o nich vedelo čo najmenej ľudí a najlepšie ostanú utajené vtedy, keď o nich viete len Vy.

Idem Vám napísať o knihe „Secret“ od R. Byrneho ako mi pomáha v mojom každodennom živote.

Knihu mi odporučil môj brat Marko. Žiaľ zomrel mladý (nedožil sa päťdesiatky). Mal schopnosť vnímať záhadné veci medzi nebom a zemou. Študoval literatúru, chodil na prednášky, absolvoval kurzy a po získaní certifikátu, niekoľko rokov sa venoval diagnostike chorôb a duchovnému liečeniu, metódou SRT(práca s kyvadlom). Ja osobne moc na tieto javy neverím, ale na druhej strane aj placebo do určitej miery funguje. Tvrdil, že mi kniha pomôže v živote nájsť pokoj, šťastie, harmóniu.

„Dávám si pozor na své myšlenky. Jsou totiž jako dům, ve kterém pak musíme bydlet.“ —  Jan Tříska

Už po prvom prečítaní ma zaujala. Je to kniha, ktorú by ste mali čítať viackrát, zamýšľať sa nad jej riadkami, robiť si poznámky a vracať sa k nej. Píše sa v nej aj o sile myšlienok.

Rozhodla som sa učenie tajomstva využívať čo najčastejšie a prvý krok bol kontrola myšlienok.

Vedeli ste, že denne nám hlavou preblysne viac ako 50-tisíc myšlienok? To, na čo myslíme, má veľký vplyv na naše emócie, rozhodnutia a životy.

Snažím sa vytesňovať negatívne myšlienky zo svojej mysle. Ako náhle si ich uvedomím, presúvam svoju pozornosť na niečo iné, čo vyžaduje sústredenie: začnem si spievať, hoci spievam falošne, recitujem básničky, ktoré som sa voľakedy naučila v škole, začnem lúštiť krížovky, pustím si pesničku, ktorú mám rada, idem robiť manuálnu prácu v byte, v záhrade, zacvičím si a sústredím sa na cvik, jeho správnu techniku, idem na prechádzku so psom…….

Snažím sa pozitívne myslieť, uvedomovať si koľko pozitívneho je okolo mňa, vnímať kladné stránky udalostí, ľudí, vecí.., nelamentovať nad nepríjemnosťami, zmieriť sa stým čo nemôžem zmeniť atď….

V súčasnom každodennom živote počas pandémii Covidu 19, sa mi to niekedy darí viac, inokedy menej, ale v „Pandorinej skrinke“ je stále na dne Nádej.

 „Zmeň svoje myšlienky a zmeníš svoj svet.“ –  Norman Vincent Peale

Kategórie
Nezaradené

Hanbiť sa

Ako často konáme bez studu?

Nedávno som prepínala televízne programy, keď ma zaujal rozhovor s jedným českým vedcom (meno neviem, už som písala, že mám problém zapamätať si mená), ktorého sa moderátor opýtal:“ Vymenujte 5 najväčších chýb súčasnej spoločnosti.“ Na prvom mieste uviedol: „Ľudia sa prestali hanbiť.“ Jeho odpoveď ma zaujala a začala som nad ňou rozmýšľať.

Sú slová, ktoré povieme, činy, ktoré vykonáme, za ktoré by sme sa mali alebo sa hanbíme. Napríklad :

Vulgarizmy

Ja sama som sa ešte pred pár rokmi hanbila vypovedať vulgárne slovo na verejnosti. Dnes, ked v reči dnešného človeka počujete plno vulgárnych, hrubých, obscénnych, násilných a dvojzmyselných slov. Pozorujem aj na sebe, že prestávam mať pocit ostychu.

Stretávame sa s nimi nielen v bežnom živote, ale aj v médiách a prenikli aj do divadla i literatúry. Videla som divadelné predstavenie Dejvického divadla I. Welsha: Ucpanej systém. Tešila som sa najmä na môjho obľúbeného herca I. Trojana . Na začiatku predstavenia som bola v šoku. Vulgarizmy som počula skoro v každej vete. Síce sa nepoužívali samoúčelné, mali svoju výpovednú hodnotu, vykresľovali prostredie a postavy, ale vadili mi. Hra bola vynikajúca a dala mi veľa podnetov na zamyslenie.

W. Shakespeare , neviem o tom, že by v svojich hrách požíval vulgárne slová. Počujem Vás ako mi oponujete: „Bola iná doba.“ Máte pravdu. My žijeme v 21 storočí, ale znamená to, že máme vulgarizmy tolerovať bez výhrad?

Asi každý z nás si občas zanadáva. Líšime sa len v intenzite a vo vyberaní nadávok. Ak si vulgarizmami človek v súkromí ventiluje svoje vnútorné napätie, bolesť (napr. ked si kladivom udrie po prste) atď…no prosím, asi je to prijateľne, ale v spoločnosti, na verejnosti, v každej vete? My starší máme dojem, že mládež používa vulgarizmy častejšie ako my. Myslím, že nie, len kopírujú to, čo vidia v svojom okolí, v rodine, v spoločnosti.

Najhlavnejšou príčinou, prečo človek používa vulgarizmy je však odstránenie prirodzeného studu.

Pretože som psičkárka, tak na pobavenie psí prejav hanby
Kategórie
Nezaradené

Veľkonočné sviatky 2021

Doma (bez návštev a stretnutí) to je slovo, ktoré mne, v dnešných časoch pandémie najviac vystihuje veľkonočné sviatky.

Hneď ráno na prechádzke so psom mi chýbali veriaci, ktorí by odchádzali z kostola po skončení bohoslužby. Totiž každé ráno chodím popri kostole Panny Márie Snežnej a vždy pri stretnutí s nimi, sme sa pozdravili, prehodili pár slov, zaželali si pekný deň.

Spomienky na sviatky, keď ešte boli také ako nám určujú ľudové tradície a zvyky, je moje druhé slovo. Oni sú mojimi spoločníčkami počas tohtoročného, veľkonočného obdobia.

A tak spomínam. Tradíciou v našej rodine bolo, že nás (mamu, sestru a mňa) otec oblial studenou vodou skoro ráno, keď sme ešte spali. My sme s krikom vyskočili z postelí. Zaželal nám veselé veľkonočné sviatky a my sme, tak ako sa to patrilo, naliali kúpačovi štamprlík.

Spomínam aj na veľkonočný pondelok, keď som mala asi 16 rokov, sestra 17 a do nášho malého dva a pol izbového bytu nás prišla obliať futbalová, štiavnická jedenástka. Hovorí sa, že dobrých ľudí sa veľa zmestí a je to pravda, lebo k ním sa ešte pridali spolužiaci a susedia. Prví kúpači nás strčili do vani a liali na nás kýble vody. Neskorší na nás vyliali aspoň pohár vody, tam, kde nás chytili. Voda bola aj v kuchyni, predizbe i v polizbe. Nikdy viac som sa tak často, za tak krátku dobu nemusela prezliekať. Nálada bola výborná. Smiech a rozhovory sa ozývali z okien bytu až na ulicu. Väčšina kúpačov ostala u nás až do dvanástej. Popíjalo sa, jedlo sa. Pohostenie bolo tradičné /údené mäso, chren, chlieb, vajíčka a samozrejme rôzne druhy koláčov). Kúpači dostali po varenom vajíčku. Neboli to kraslice, iba nami farbené vajíčka šupkami z cibule.

Na záver som pre Vás vybrala pranie:

pozdrav na veľkú noc