Kategórie
Nezaradené

Motivácia

Včera som si zapísala motivačný citát, ktorý uviedla moderátorka slovami, že jeden múdry človek povedal:

„Všetko má dobrý koniec a pokiaľ to nevidíte ako dobrý koniec, ešte to nie je koniec príbehu“.

Zaujal ma a išla som na internet hľadať autora. Našla som: „Na konci vždy vše dobře dopadne. A jestli to dobře nedopadlo, tak to potom ještě není konec.“ —  John Lennon

Začala som rozmýšľať, či sa a kedy aj mne také niečo stalo. Ako prvý ma napadol môj odchod do dôchodku. Ešte som chcela pár rokov robiť, ale zavolal si ma šéf a oznámil mi, že ukončuje môj pracovný pomer. Bolo to pre mňa ako úder blesku z jasného neba. Veľmi sa ma aj dotkli slová akými mi to oznámil. Nevedela som si predstaviť čo budem robiť, aký bude môj každodenný život.

Od predchádzajúcej práce i pracoviska som sa úplne odstrihla. Už som sa nechcela starať o iných to znamená viesť cvičenia, vymýšľať tanečné zostavy (a bola som v tom dobrá), dbať na správnu stavbu hodiny, motivovať , dávať rady ako správne cvičiť, atď….

I keď občas pri rannom venčení môjho miláčika psa Guľky sa mi ozve „profesionálna deformita🤦‍♀️“ keď vidím u nejakého rekreačného cvičenca chyby v technike pohybu, snažím sa ju potláčať. Veď viete ako sa hovorí: „Najhoršie rady sú tie, o ktoré Vás nikto nežiada.“ Keď som sa neudržala a predsa som niekomu poradila, nechala som rozhodnutie či moju radu použije alebo nie na ňom. Mám šťastie lebo som sa nestretla s negatívnou reakciou.

Všetko potrebuje svoj čas. Najdôležitejšie pre mňa bolo zmieriť sa s dôchodkom a prijať ho. „Som dôchodkyňa.„

Ako to rodičia vedia,(veď nás svoje deti poznajú) usmernil ma môj otec (žiaľ nie je už medzi nami):

„Veď si chcela vždy kresliť portréty a hovorila si, že na dôchodku budeš písať spoločenský román“. „Prečo sa na to nezameriaš“?

Zariadila som sa podľa jeho rady. Absolvovala som niekoľko kurzov kreslenia a snažím sa kresliť. Teraz napríklad maľujem na kamene. 

Keď ste dočítali tento môj článok ( ďakujem Vám❤ za priazeň), tak viete že sa snažím plniť aj druhé ocove odporučenie. Ako sa mi to darí, to môžete posúdiť iba Vy, moji čitatelia. Mne písanie prináša radosť.

Ešte sa vrátim k začiatku. Odchod do dôchodku mi otvoril brány do novej etapy môjho života, ktorého dôležitou súčasťou je tvorivá činnosť. Toto je moja cesta a Vám ostatným prajem, aby ste si našli tú svoju.

Nám všetkým želám trpezlivosť a silu pri čakaní na koniec „príbehu“.

Dnes, hoci prežívame ťažké obdobie pandémie som spokojná dôchodkyňa, ba dokonca aj šťastná.

Kategórie
Nezaradené

Zberačka z kontajnerov

Dnes pri rannej prechádzke so psom, pri vyhadzovaní psích exkrementov do kontajnera som v ňom našla vyhodené detské hračky – bábiky, autíčka rôzne figúrky. Nemohla som ich tam nechať, boli neporušené, dokonca bolo vidieť, že niektoré aj nepoužívané a keď som si pomyslela koľkým deťom by mohli ešte urobiť radosť, dotrepala som plnú veľkú tašku hračiek domov.

Po ceste som stretla psíčkara Tomáša a ten mi poradil: „Pred Vianocami bude mestský bazár, tam sa môžu predať za symbolickú cenu“. Má to dvojitý osoh. Prvý chránime životné prostredie znižovaním odpadu a druhý, veci dostávajú ďalšiu možnosť využitia. V prípade mojich zachránených hračiek, môžu ešte aj priniesť úsmev na tváre detí.

Nebolo to prvý krát, čo som si doniesla domov veci, ktoré som našla pri mojich ranných prechádzkach so psami v kontajneroch.

Už dvadsať rokov mi visí v spálni pekný luster z ratanu. V tom istom období som našla pri odpadových košoch sklený luster. Keď som ho ráno okolo pol šiestej niesla domov som si pomyslela: „Len nech nestretnem nikoho známeho.“ Zákon schválnosti, tak ako vždy fungoval a proti mne kráčal sused: „Suseda kde ste našli taký pekný luster ?“ Musela som s pravdou von. „To ste mali šťastie a viete, keď mu skrátite tyč , bude osvetľovať priestor pekným tlmeným svetlom, “ hneď mi aj poradil.

Vidíte ešte stále slúži a nie je pekný?

Vždy mi je ľúto, ked vidím v smetiach vec, ktorá sa dá ešte použiť. Aj preto, že v nej vidím prácu zhotoviteľa. Celý svoj život vyberám a nosím domov veci, ktoré v nich nájdem. Buď ich používam sama, alebo ich dávam ďalej.

Dnes to nie je problém. Stačí len trošku času tomu venovať a chcieť. Ponúknuť nepotrebnú vec napr.na internete v bazári, oblečenie, knihy odniesť do kontajnerov Ekocharity alebo ako píšem odovzdať na burzu. Žijú s nami sociálne slabšie rodiny, ktoré by ešte vedeli pre nás „nechcenú“ vec využiť.

A čo z toho mám ja? Dobrý pocit a to nie je málo.