Včera som si zapísala motivačný citát, ktorý uviedla moderátorka slovami, že jeden múdry človek povedal:
„Všetko má dobrý koniec a pokiaľ to nevidíte ako dobrý koniec, ešte to nie je koniec príbehu“.
Zaujal ma a išla som na internet hľadať autora. Našla som: „Na konci vždy vše dobře dopadne. A jestli to dobře nedopadlo, tak to potom ještě není konec.“ — John Lennon
Začala som rozmýšľať, či sa a kedy aj mne také niečo stalo. Ako prvý ma napadol môj odchod do dôchodku. Ešte som chcela pár rokov robiť, ale zavolal si ma šéf a oznámil mi, že ukončuje môj pracovný pomer. Bolo to pre mňa ako úder blesku z jasného neba. Veľmi sa ma aj dotkli slová akými mi to oznámil. Nevedela som si predstaviť čo budem robiť, aký bude môj každodenný život.
Od predchádzajúcej práce i pracoviska som sa úplne odstrihla. Už som sa nechcela starať o iných to znamená viesť cvičenia, vymýšľať tanečné zostavy (a bola som v tom dobrá), dbať na správnu stavbu hodiny, motivovať , dávať rady ako správne cvičiť, atď….
I keď občas pri rannom venčení môjho miláčika psa Guľky sa mi ozve „profesionálna deformita🤦♀️“ keď vidím u nejakého rekreačného cvičenca chyby v technike pohybu, snažím sa ju potláčať. Veď viete ako sa hovorí: „Najhoršie rady sú tie, o ktoré Vás nikto nežiada.“ Keď som sa neudržala a predsa som niekomu poradila, nechala som rozhodnutie či moju radu použije alebo nie na ňom. Mám šťastie lebo som sa nestretla s negatívnou reakciou.
Všetko potrebuje svoj čas. Najdôležitejšie pre mňa bolo zmieriť sa s dôchodkom a prijať ho. „Som dôchodkyňa.„
Ako to rodičia vedia,(veď nás svoje deti poznajú) usmernil ma môj otec (žiaľ nie je už medzi nami):
„Veď si chcela vždy kresliť portréty a hovorila si, že na dôchodku budeš písať spoločenský román“. „Prečo sa na to nezameriaš“?
Zariadila som sa podľa jeho rady. Absolvovala som niekoľko kurzov kreslenia a snažím sa kresliť. Teraz napríklad maľujem na kamene.
Keď ste dočítali tento môj článok ( ďakujem Vám❤ za priazeň), tak viete že sa snažím plniť aj druhé ocove odporučenie. Ako sa mi to darí, to môžete posúdiť iba Vy, moji čitatelia. Mne písanie prináša radosť.
Ešte sa vrátim k začiatku. Odchod do dôchodku mi otvoril brány do novej etapy môjho života, ktorého dôležitou súčasťou je tvorivá činnosť. Toto je moja cesta a Vám ostatným prajem, aby ste si našli tú svoju.
Nám všetkým želám trpezlivosť a silu pri čakaní na koniec „príbehu“.
Dnes, hoci prežívame ťažké obdobie pandémie som spokojná dôchodkyňa, ba dokonca aj šťastná.
