Kategórie
Nezaradené

Pokora

voči komu, voči čomu a vôbec prečo?

Téma tohto článku ma napadla počas ranného venčenia môjho psa Guľky. Občas sa stretnem s priateľkou Evkou, vždy prehodíme pár slov a nedávno prišla reč aj na pokoru. „Mám dojem a považujem to za chybu, že sa stráca pokora voči prírode,“ povedala som.

Mám ja pokoru , jednu zo siedmich cností v sebe?

Keď sa zamyslím, tak v mladosti som sa pokorou vôbec nezaoberala a nepamätám si, že by som o nej niečo počula v škole. Čím som staršia, tým viac vnímam jej význam. Predpokladám, že súhlasíte so mnou, že je to pozitívna vlastnosť. Určite máte vnútornú silu, sebavedomie, empatiu, ak vaše konanie je v súlade s pokorou, ktorá hovorí o úcte, rešpekte k ľudom, prírode, spoločnosti.

Sú ľudia, ktorým chýba pokora. A tiež sú ľudia, ktorým pokora v určitom období života chýbala, pretože sa cítili mocní, veľkí, zdraví, silní ale dúfam, že život im pokoru skôr či neskôr daruje a uvedomia si, akí maličkí sme všetci voči tomuto svetu a životu.

Pozorovanie , vnímanie, spoznávanie prírody nám pripomína, že sme jej súčasťou rovnako ako všetko živé či neživé, prepojené ako bunky v jednom organizme a že nám neotvorila všetky brány do svojich „tajomstiev“. 

Slovenského paleobiológa P. Vršanského v ekvádorskom pralese zaujal mimoriadne zvláštny druh chodiacich stromov.

Fascinujúce stromy sa nachádzajú asi sto kilometrov od hlavného ekvádorského mesta Quito v rezervácii Sumaco, ktorá spadá pod ochranu UNESCO. Chodiace stromy môžu za rok prejsť až 20 metrov.

Nemecký lesník Peter Wohlleben, v knihe Tajný život stromov píše o komunikácii stromov, o tom, že stromy majú pamäť, vymieňajú si posolstvá a pribúdajú im vrásky. „Dokážu cítiť bolesť a zažívajú emócie, ako je napríklad strach,“ hovorí Wohlleben. Najväčším prekvapením pre neho bolo zistenie, ako veľmi sú stromy sociálne, a že napriek všeobecnej mienke si vôbec nekonkurujú a záleží im na tom, aby udržali členov komunity nažive.

Les podľa biologičky Suzanne Simard z Univerzity Britskej Kolumbie v Kanade nie je iba nejaký zhluk stromov, ale spoločenstvo, ktoré spolu aktívne komunikuje a pomáha si. „Les je oveľa viac, ako vidíte. Pod zemou sa nachádza druhý svet. Svet nekonečných biologických chodníčkov – wood wide web, ktorý spája stromy, dovoľuje im komunikovať a dovoľuje lesu správať sa ako jeden organizmus,“ vysvetľuje.

Keď sa k nám ľudom, ktorí si uvedomuje, že to, v akom stave sa naša príroda nachádza, sa týka každého jedného z nás a ktorí preto neodhadzujú odpad v lese, ale ho zbierajú, chodia po vyznačených chodníkoch, aby zbytočne nešliapali po poraste, netrhajú chránené rastliny, nie sú hluční, aby nerušili zver, rešpektujú odporúčania horskej služby, atď..

pridajú ďalší ľudia, tak sa nám les „poďakuje“ svojou krásou, ktorú aj takýmito „malými“ krokmi zachováme pre budúce generácie.

„Keď pohneme jednou jedinou vecou v prírode, zistíme, že je prepojená s celým zvyškom sveta“ John Muir

Pripomienka:

Príroda nás pozitívne nabíja, prospieva k nášmu psychickému aj fyzickému zdraviu. 

Poznámka:

Niekedy sa bojím, že možno príde čas, ked ľudia budú vzájomne komunikovať s prírodou a budú zhrození z toho čo si o nás fauna, flora myslí, ako vníma naše konanie a možno že sa budeme aj hanbiť. Alebo už je ten čas?