Áno som milovníčka psov a sú členmi mojej rodiny od môjho detstva a chvála Bohu je tomu tak aj dnes. Určite ste sa aj vy stretli s rôznymi reakciami ľudí na psov.
K mojim ranným rituálom už 43 rokov patrí hodinu a pol trvajúca prechádzka. Je to geniálny spôsob, ako príjemne naštartovať nový deň. Človek akoby sa nabil energiou z prírody a jej priaznivý účinok na naše zdravie je všeobecne známa vec . Že ho dodržujem, za to vďačím svojim psom.
Bolo to v období keď som mala dvoch psov: boxera a dobermana (sučky). Kráčam si domov ráno okolo šiestej z prechádzky. Cítim sa výborne. Psi behajú okolo mňa, keď zbadám opitého človeka idúceho oproti mne. Nie nebol to bezdomovec ale pekne oblečený muž. Privolám psov k nohe, keď pán opilec začne vrieskať (podotýkam, že sme od neho boli najmenej tri metre): „Ženská, že sa nehanbíš chovať tie psiska.“ Odpovedala som:“Je lepšie dávať peniaze na psa, ako na chľast!“ Pokračoval ďalej v agresívnych, ústnych útokoch, ale ja som ho už nepočúvala a zabočila som na inú cestu, aby som sa mu vyhla.
Moja skúsenosť mi hovorí, že nemá význam vysvetľovať človeku, ktorý nikdy nechoval psa, ba ani žiadne iné zviera alebo má nepriateľsky postoj k ním, čo pre nás pes znamená.
Ešte jednu príhodu. Na prechádzke sa pes vyšpinil (podotýkam, že mimo cestu). Práve som si vyberala z vrecka vetrovky sáčok na zber výkalov, keď pani idúca oproti mne začala kričať: „To je nehoráznosť. Ihneď si očistite po svojom psovi.“ Hoci ma videla, že zbieram výkaly, neospravedlnila sa a ani sa nezahanbila, že bez príčiny na mňa zaútočila. Ja som nereagovala.
Vždy zbieram výkaly po svojich psoch. Myslím si, že je to moja povinnosť aj keď za psa platím dane a okrem toho mi znečistené priestranstvá vadia. „Veď platím daň za psa !“, vrieskal na mňa chlap keď som ho upozornila, že neočistil z chodníka výkaly svojho psa. Tak som ich odstránila ja. Čisté chodníky, trávniky nemajú nič spoločné s platením daní. Je nás veľa psičkárov, ktorí dbáme na to, aby po našich psoch ostali čisté ulice. Pes nie je problém, ale jeho majiteľ.
Moji psi sú na prechádzke na voľno. Samozrejme len preto, že majú zvládnuté privolanie na sto percent a chodím skoro ráno, keď je vonku málo ľudí . Dodržujem pravidlo, že psi nemajú obťažovať iných ľudí. To znamená, že keď stretávam neznámych ľudí, dávam povel k nohe. Stalo sa mi niekoľko krát, že mi dotyční povedali: „Prečo ich voláte. Ja sa nebojím, chcel (chcela) som ich len pohladkať.“ Po takomto zážitku, je deň ešte krajší.
Máme to asi v génoch, že si viac všímame, pamätáme negatívne veci, ale príroda žije v absolútnej rovnováhe a jediným tvorom, ktorý ju z tejto rovnováhy vychyľuje je človek. Toto je pravda a preto prispievajme aj k rovnováhe vo vzťahoch medzi psičkármi a nepsičkármi. Cesta je v tolerancii a zodpovednosti.
Bez zodpovedného prístupu psičkárov a tolerancie nepsičkárov symbióza spolunažívania fungovať nikdy nebude.
























