Kategórie
Nezaradené

Zážitky z Francúzka

Znakom Francúzska bol kohút. Dnes je to kohút na víne. – Gilbert Cesbron, spisovateľ

kohút, symbol Francúzska, ilustrácia

V októbri som sa zúčastnila športového podujatia Golden Age Gym Festival Les Sables d’Olonne – nesúťažného festivalu fyzickej aktivity a kultúry pre účastníkov vo veku 50 rokov a starších.

Golden Age Gym Festival

Tento rok sa konal už 10 ročník a môj bol druhý. Zúčastnilo sa ho približne 1 900 účastníkov z 25 krajín a 21 – 25 európskych/medzinárodných delegácií (vrátane špeciálnej hosťujúcej delegácie z Japonska). Slovenská výprava bola najväčšia – 130 členov.

Festival začal pochodom cez mestečko, otváracím ceremoniálom a končil záverečným ceremoniálom. Počas festivalu sa organizovali fyzické aktivity (workshopy: aerobik, tcha chi, strečing….). Mali sme aj možnosť absolvovať mimoriadne populárnu aktivitu s názvom longe-côte (známu tiež akomarche aquatique côtière – morská chôdza). Fantastický zážitok – kráčať v Atlantiku.

Hlavným programom boli mestské predstavenia – show na pódiách. Naša skupina so skladbou „Milé stretnutie“ vystupovala na pobrežnej promenáde. Úžasné miesto – za chrbtom atlantický oceán a pred sebou divákov, ktorí náš výkon ocenili potleskom.

Pripravené na vystúpenie

Často som sedávala na promenáde v kaviarničke, slniečko ma hrialo svojimi lúčmi

a pozorovala som okoloidúcich. Bol to zaujímavý pohľad. Videla som ľudí s nápismi na oblečení „Gymnastik“, ale veľa z nich mali problémy s chôdzou : krívali, používali barle, ….Obyvatelia mestečka ich zdravili úsmevom a gestom 👍 super. A potom som ich videla na pódiu a zrazu akoby omladli a nemali žiadne problémy s pohybom.

Milo som bola prekvapená ústretovosťou a trpezlivosťou šoférov autobusov. Dva príklady.

Po skončení nášho vystúpenia som išla sama autobusom do hotela. Nespoznala som zástavku, kde som mala vystúpiť a ocitla som sa na konečnej, na veľkom parkovisku na okraji mesta. Nemala som mobil, ani adresu môjho hotela (ostala v peňaženke v hoteli). Nepamätala som si jeho názov (písala som už, že mám slabú pamäť na cudzie názvy). Chytala ma panika. Čo teraz!

Pristúpila som k vodičovi a slovensky (francúzsky neviem) som začala hovoriť: “ Dobrý deň, prosím Vás budete ešte pokračovať v ceste? Viete ja neviem kde mám vystúpiť.“ Šofér na mňa prekvapene pozeral. „Potrebujem sa dostať na zástavku, kde som nastúpila.“ To už len bola informácia. Aj keby mi rozumel.

Bol úžasný. Vytiahol mobil, nastavil si aplikáciu prekladov a začali sme komunikovať. Stačilo do mobilu hovoriť a potom si prečítať preklad. “ O chvíľu pôjdem naspäť. Kde chcete vystúpiť?“ Názov hotela som nevedela. Našťastie mi začal fungovať mozog a spomenula som si, že hotel je oproti vlakovej stanici. „Pri vlakovej stanici .“ Prečítala som si odpoveď. „Sadnite si, ja vám poviem kde máte vystúpiť“. A tak sa aj stalo.

Sedeli sme s priateľkou na zástavke autobusov, kde už stál autobus, ale nemal číslo, ktorým sme cestovávali. Rozhodla som sa zistiť, či ide na zástavku k nášmu hotelu.

„Dobrý deň. Prosím idete na zástavku k stanici?“ Šofér s prekvapeným výrazom asi mi odpovedal, že mi nerozumie. Nevzdala som sa. Pokrčila som ruky v lakťoch vedľa tela, vydávala zvuky „š-š-š-š-š“ a krúžila nimi striedavo vpred a vzad. Pani, ktorá našu komunikáciu sledovala sa smiala ( musel to byť úžasný pohľad – stará žena v gymnastickom oblečení robí čudné pohyby a vydáva čudné zvuky). Šofér sa len prekvapene pozeral, nechápal čo chcem. „Chcem sa dostať na zástavu“ a ukazovala som druhé gesto – rušňovodiča – akoby som držala neviditeľné lano, dvakrát som rázne potiahla smerom dole spolu so zvukom „Húúú, húúú!“

Hurá pochopil (vlak) a prikývol. Ked sme vystúpili, na zástavke nám so smiechom zakýval.

Mám veľmi rada Francúzov, pretože aj keď vás urazia, robia to tak milo.“ – Josephine Baker

Poučila som sa. Po tejto skúsenosti, ani keď budem cestovať po Slovensku, bez prekladovej aplikácii ani na krok.

Čo tým chcem povedať? Keď je na jednej strane záujem, ochota pomôcť a na druhej strane úsilie možnými a nemožnými prostriedkami chcieť sa dorozumieť. Tak sa to podarí. Ale v dnešnej dobe je predsa len najlepšie používať vymoženosti moderných technológii.

Kategórie
Nezaradené

Hodnota života

„Život je posvätný, to znamená, že je najvyššou hodnotou, ktorej sú podriadené všetky ostatné hodnoty.“ — Albert Einstein

Takto to mám aj ja uložené v hlave a že všetky ľudské životy majú rovnakú váhu bez ohľadu na majetok alebo vek.

Právo na život je zakotvené v ústavách a medzinárodných dohovoroch o ľudských právach.

Nevedela som lepšie povedané nenapadlo ma , že hodnota života sa dá vyčísliť a je dôležitou veličinou v širokej škále disciplín:

  • ekonomika,
  • zdravotná starostlivosť, adopcie,
  • politická ekonómia,
  • poistenie,
  • bezpečnosť práce,
  • hodnotenie vplyvov na prostredie a
  • globalizáci

Používa sa Štatistická hodnota života (VSL – Value of Statistical Life).
Nejde o cenu konkrétneho človeka, ale o sumu, ktorú je spoločnosť ochotná zaplatiť za zníženie rizika úmrtia.

AI vysvetľuje, že hodnota môjho života pre iných spočíva v láske, pomoci a radosti, ktorú prinášam do života druhých ľudí.

Viem ja, podľa týchto kritérií poznať moju hodnotu u ľudí z môjho okolia? Do istej miery mi to napovie ich správanie voči mne. Avšak si myslím, že dôležitejšie je moje správanie: či som empatická, či som slušná, či viem pomôcť, či som čestná, atď….. Stále platí slovenské príslovie: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.“

Ale akú hodnotu má život obyčajného človeka u tých, ktorí majú moc, peniaze a teda formujú spoločnosť, politiku, aj ľudské správanie.

„Kto má peniaze, má v rukách moc. Kto má moc, určuje zákony. A kto určuje zákony, chráni svoje peniaze.“ — Platón

Mám pocit, že žiadnu. Veď si len zoberme koľko je globálnych , ozbrojených konfliktov vo svete aj v súčasnosti. Koľko ľudí zomiera od hladu (podľa odhadu medzinárodných organizácii približne 9 miliónov ľudí ročne),koľko na akútny nedostatok vody atď…..

Žiaľ humanitárna pomoc je nedostačujúca pri záchrane životov, zmierňovaní utrpenia pri katastrofách, vojnách či krízach. Prečo?

A ako to je v bežnom živote? Je pre mňa alarmujúce že sme denne vystavení správam o fyzickom agresívnom správaní (streľby v školách, bitky na uliciach )a veľa z nás (a aj ja) som zažila slovnú agresivitu. Toto môže viesť k ľahostajnosti k životu druhého človeka.

Bojím sa, že k nej môžu napomáhať aj napr. akčné filmy, v ktorých ani vlastne neviete koľko ľudí a prečo sa zabije. Hlavní hrdinovia: masový vrah, väzeň, ostreľovač,….Často chýba potrestanie vinníka atď….. Súhlasíte?

Filozof Elie Wiesel, ktorý prežil holokaust, výstižne poznamenal: „Opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť.“ Práve táto pasivita často umožňuje, aby sa dialo zlo, pretože chýba aktívny odpor či solidarita.

Takže najvyššiu hodnotu má pre mňa môj život a pre Vás ten Váš, bez ohľadu na to ako sme s ním spokojní, či nespokojní.

V živote sme ako na hojdačke.

Kategórie
Nezaradené

Cvičiť podľa internetu?

„Najlepší čas na začatie cvičenia bol včera. Druhý najlepší je dnes.“ – Neznámy autor

„Do kelu,“ začala rozhovor so mnou Marína, „ako sa má človek v tom vyznať.“

„Čo ťa trápi?“ „Chcem začať cvičiť, ale doma. Nechce sa mi chodiť do fitka, „odpovedala mi, „však nie som úplný začiatočník. Myslela som si, že sa pozriem na internete a vyberiem si cviky.“

„Najlepšie by bolo keby si začala pod vedením odborníka ,“ radila som jej,

„je verejným tajomstvom, že na sociálnych sieťach je veľa nepresných, klamlivých ba dokonca nepravdivých informácií. A ani oblasť zdravia, ponuka cvičení nie je výnimkou.“

„Ked začneš listovať na internete, síce si prečítaš veľa doporučení, aké cviky cvičiť na jednotlivé svalové partie, pri bolestiach, pri príprave na aktívny život aj vo vyššom veku atď…..“

„Ale má to svoje úskalia. Veľa autorov neuvádza či sú cvičenia pre začiatočníkov alebo pokročilých, chýba veková hranica, problematický je z môjho pohľadu často doporučený počet opakovaní.“

Pokračovala som: „tiež je dôležitá správna technika pohybu, poloha jednotlivých častí tela, v ktorých sa cvik začína, vykonáva a končí, to znamená presne vedieť ich načítať a v neposlednom rade správne dýchanie.„

Opýtala som sa: „Máš jasno, čo chceš dosiahnuť cvičením.“

„Chcem si udržovať silu svalov, ohybnosť, vedieť sa uvoľniť,“ priznala sa Marína.

Pokúsim sa dať ti základné rady:

Na cvičenia sa priprav krátkou rozcvičkou.

Začni s výberom jednoduchých cvikov, ktoré zodpovedajú tvojej kondícii.

Nevyber si cviky, len preto, že si ich voľakedy bezproblémovo zvládala a dnes tomu tak nie je.

Vyskúšaj si urobiť cvik a vnímaj svoje telo ako reaguje. Ak ti je nepríjemný, nedajbože cítiš bolesť nevyber si ho.

Nerob cvik, ktorý začína v polohe, ktorú sama v plnom rozsahu neurobíš (napr. hlboký drep v stoji rozkročnom, ja necvičím v kľaku, lebo nemôžem).

Nesnaž sa hneď urobiť doporučený počet opakovaní. Zaťažovať svoje telo by si mala postupne a preto začínaj len s jednou sériou.

Počet cvikov v zostave tvojho cvičenia nepreháňaj aj tu platí: radšej menej, ale poriadne.

Osobne by som začínala cvičiť bez pomôcok (napr. činky, lavičky atď..)

Zostava by mala precvičiť celé tvoje telo.

Rozhodni sa, kedy počas dňa budeš cvičiť( napríklad ja som najaktívnejšia ráno ) a vtedy kedy je predpoklad, že nebudeš rušená.

Najdôležitejšie cvičenie má byť pre teba radosť.

„Nezáleží na tom, ako pomaly ideš, stále predbehneš všetkých, ktorí len sedia na gauči.“ – Neznámy autor

Kategórie
Nezaradené

Je to ako sa vidím realita?

Vypadám určite tak ako včera. Tak prečo včera ráno som si povedala pred zrkadlom:“Ujde to!“ a dnes :“To je katastrofa!“

Viem a určite aj vy, že zrkadlo skresľuje ( mohli ste to vidieť vo filmových scénach v zrkadlových sieňach, alebo aj na vlastné oči). Bežné ploché zrkadlá vytvárajú stranovo prevrátený obraz , čo znamená, že pravá strana vyzerá ako ľavá. Zrkadlo otočí obraz pozdĺž zvislej osi. Ľudská tvár nie je úplne symetrická, preto sa náš zrkadlový odraz líši od toho, ako nás vidia ostatní alebo ako vyzeráme na fotografiách. Vyvárajú obraz ,ktorý je vždy neskutočný, rovnako veľký ako predmet a súmerný s predmetom podľa roviny zrkadla.

A tak sa pýtam ako vlastne reálne vyzerám?

Veď aj Index telesnej hmotnosti (BMI) je skvelý orientačný nástroj, no úplne ignoruje svalovú hmotu. Pretože svaly vážia viac ako tuk pri rovnakom objeme, môže byť u vyšportovaných ľudí svalnatá postava podľa BMI mylne označená za „nadváhu“ alebo „obezitu“.

Prečítala som si u múdrejších autorov vysvetľujúcich realitu že , to čo vidíme, je výsledkom interpretácie nášho mozgu. Ten spracováva zmyslové vnemy (elektrické signály a svetelné lúče) do obrazu, ktorý poznávame ako realitu.

Väčšina z nás verí, že vidíme realitu takú, aká je. Ale jeden človek môže vnímať realitu inak ako druhý? Že pre niekoho sa zdá byť niečo zlé a pre iného to zlé nie je?

Myšlienka, že realita by mohla byť ilúziou, nie je nová. Starogrécki filozofi ako Platón uvažovali o povahe reality.

„Nič nie je niečo, kým z toho niečo neurobíte….a potom sa stane tým, čo ste z toho urobili.“ T. Harv EKER

Z blogu Sun Belagelo:

„Všetci máme svoju vlastnú realitu. Žiaľ všetci si to neuvedomujeme. Myslíme si, že zdieľame tu istú realitu.“

Neexistuje „reálny“. Existuje len „reálny“ pre mňa.“

Rozprávala som sa o tomto s priateľkou na prechádzke so psom. Ona mi povedala: „Moja terapeutka mi dala radu. Vyzleč sa a nahá sa postav sa pred zrkadlo. Nauč sa mať rada svoje telo, také ako ho vidíš.“

To je dobrá rada. „Reálne“ moje telo nie je ideálne, ale je moje. Celý môj život sa vďaka nemu viem postarať o svoje základne potreby bez neustálej závislosti od druhých.

Teda ak neexistuje „reálny“. Existuje len „reálny “ pre mňa, prestanem sa trápiť tým ako vyzerám. Od teraz pri pozeraní do zrkadla si po viem: „Som so sebou spokojná.“

Kategórie
Nezaradené

„Život je pohyb.“ —  Aristoteles

pohyb je liek

Už som písala o tom, že vediem cvičenie žien. Pred prázdninami pre ne vytváram domácu úlohu. Nakreslím vždy zopár podľa mňa dôležitých, jednoduchých cvikov. Chcem aby pokračovali v cvičení.

Tento rok som sa rozhodla napísať „básničku“ (úvodzovky dávam preto, lebo je to môj prvý pokus v tejto krásnej literárnej tvorbe).

Ponúkam ju aj Vám moji čitatelia. Dúfam, že aspoň niektorých z Vás „prehovorí“: “ Skús si niečo zacvičiť!“

Keď rôčky pribúdajú

svaly sa ozývajú:

„Udržuj nás v pohybe

lebo ináč zle bude!“

Chôdza základ života

každým krokom

aktívnejší aj potom

Nezabudni aj kráčať vzad

kolienka budú fajn

Urob drepy každý deň

budeš chodiť ostošesť

Stavaj sa na špičky

nohy budú jedničky

Bruško stred tela

potrebuje toho veľa

kolienko a ručičky

dávaj k sebe rytmicky

Otáčaj trup vľavo vpravo

chrbtica ti povie áno

Bez kyslíka nie je život

pomer 4:6

je pre dýchanie správna vec

Mysli na správne držanie tela

stabilitu je ti treba.

Upresnenie:

Technika pohybu je dôležitá. Moje odporúčania sú na vykonávanie v stoji, ale napríklad bruško, dýchanie môžete vykonávať aj v ľahu.

Správne držanie tela si prekontrolujte kedykoľvek, keď máte pocit, že niečo nesedí. Ja tomu hovorím: „Zastaviť sa a „uložiť sa“ (rozumej jednotlivé časti tela: hlava a krk, ramená a hrudník, panva a trup, nohy a chodidlá).

Albert Einstein:

„Život je ako jazda na bicykli. Ak chcete udržať rovnováhu, musíte sa neustále pohybovať.“

Kategórie
Nezaradené

Pošli to ďalej

Nedávno som si pozrela americký film „Pošli to ďalej“ . Mladý Trevor, inšpirovaný školskou úlohou, príde s nápadom. Rozhodne sa, že urobí dobré skutky, ktoré naozaj niečo zmenia, pre troch ľudí. Miesto odmeny žiada , aby v tom pokračovali – poslali to ďalej.

Film u mňa vyvolal veľa myšlienok : Môže sa takto zmeniť svet k lepšiemu?

Dokázala by som aj ja urobiť pre druhého človeka niečo veľké?

Môžem aj ja opraviť život človeka?

Priznávam sa, že som neurobila v zmysle filmu „veľké“ dobré skutky, ale snažím sa aby „malé“ boli v mojom v každodennom živote ( pomáhať iným, vypočuť človeka, povedať milé slovo, šíriť úsmev, prejaviť lásku a záujem o druhých, pochopiť ich, neodsudzovať, neohovárať, odpúšťať).

Dobro, ktoré môže človek vykonať je vraj neobmedzené pokiaľ mu nezáleží na tom, kto z toho bude mať prospech.“ Robert Fulghum (1937) americký spisovateľ

Ale uvedomujeme si ,že platí slovenské príslovie „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“ nielen na dobré ale aj zlé skutky?

To, čo vysielame do sveta, sa nám skôr či neskôr vráti späť.

Ak sa k ľuďom správame s úctou, trpezlivosťou a pochopením, je veľká pravdepodobnosť, že podobný postoj budú prejavovať aj oni voči nám. Naopak, ak šírime hnev, závisť alebo pohŕdanie, nemôžeme očakávať láskavú odpoveď.

Svet je akýmsi zrkadlom našich činov a slov.

Ozaj kto, alebo čo, alebo výsledok určuje že dobrý skutok je „veľký“? Myslím si, že je to relatívne a záleží aj na uhle pohľadu a dokonca ani dôležité.

„Možno si myslíš, že pre tento svet nie si dôležitý, ale vďaka tebe má niekto obľúbený hrnček, ktorý si mu kúpil, z ktorého pije svoj čaj. Niekto počuje pieseň z rádia a spomenie si pri nej na teba. Niekto si prečítal knihu, ktorú si mu odporučil, a stratil sa v jej stranách. Niekto si spomenul na vtip, ktorý si mu vravel a usmial sa v autobuse. Nikdy si nemyslí, že nemáš na svet žiaden vplyv. Nikdy nezmažeš svoje stopy z tých nádherných malých skutkov láskavosti.“ Neznámy autor

Dôležité je byť dobrým človekom.

Kategórie
Nezaradené

Výtvarné umenie

Na začiatku sa chcem priznať, že nie som znalec výtvarného umenia. Som amatérka, ktorá má rada maľby, obrazy, sochy a rada chodí do galérii a keď má šťastie a financie nejaké dielo si aj kúpi.

Aj včera som s priateľkou bola v Slovenskej národnej galérii (v Bratislave). Podľa mňa sme sa múdro rozhodli, že si prezrieme iba výstavu „Slovenskej moderny“.

Riadila som sa skúsenosťou, že ak som si v galériách prezrela všetky diela, to mi do istej miery potlačilo celkový dojem z výstavy a kultúrny zážitok.

Pozerala som sa na vystavené diela slovenských autorov a keby nebol názov obrazu uvedený, (až na 4 ) nevedela som, ako mám dané dielo vnímať.

Napadla ma myšlienka rozdielu medzi „starými“ a „súčasnými “ autormi.

Pri obrazoch významných majstrov, ktorí obstáli v hodnotení časom: od Leonardo da Vinci, Michelangelo, Raphael, po Pablo Picasso, Wassily Kandinsky, Salvador Dalí, vnímala som kompozíciu, spoznávala námet a ak som sa pripravila určitou mierou poznatkov o autoroch, vedela som obraz zaradiť do doby kedy vznikol.

Sú maliari, ktorí robia zo slnka žltú škvrnu, ale sú iní, ktorí vďaka svojmu umeniu a múdrosti robia zo žltej farby slnko.“

Pablo Picasso, španielsky maliar, sochár, grafik, keramik a scénograf

Pri dielach väčšiny súčasných maliarov, by som ja na prvý pohľad bez uvedeného názvu nevedela, čo mi chce autor povedať. Asi je treba nielen sa pozrieť ,ale aj vidieť, nehodnotiť a počkať si na zážitok a mať aspoň základné vedomosti o umeleckých smeroch slovenského výtvarného umenia a dokonca pomenovať si obraz podľa vlastného vnímania.

Myslím si, že čas ponechá umeleckú hodnotu tým dielam, ktoré sú prínosom do sveta umenia. Ľuboslav Moza:  „Dejiny umenia nás naučili, že hodnota umeleckého počinu v akejkoľvek podobe nadobúda akúsi trvalejšiu platnosť či istotu až s odstupom sto rokov„.

„Moderné obrazy sú ako ženy, ťažko si ich môžete obľúbiť, ak sa im usilujete rozumieť.“ Pablo Picasso (1881–1973) španielsky maliar, sochár, grafik, keramik a scénograf

Poučila som sa a preto:

  1. pred návštevou galérie nájdem si pár informácii : o akú výstavu ide, o aké umelecké diela, kto sú autori…..

2. vyhradím si čas

3. pôjdem so spriaznenou dušou

4. pri vnímaní obrazov sa zameriam nie na kritikov, média a už vôbec nie na ich hodnotenie, ale na vlastné pocity.

Kategórie
Nezaradené

„Nevládzem“ alebo „nechce sa mi“:

Sledovali ste zimnú paraolympiádu? Ja áno. Žasla som nad statočnosťou hendikepovaných športovcov.

Obdivujem silu ich vôle pri prekonávaní momentov pochybnosti o sebe samom, nedôverou okolia, odvahu a sebazapieranie v prospech dosiahnutiu cieľa hoci majú horšie východiskové postavenie, ako aj schopnosť prekonávať bolesť.

 Uvedomila som si, že môžu byť pre mňa inšpirujúcimi osobnosťami pri prekonávaní mojich bolestí. Ako sa vyjadril :Richard Štěpánek hendikepovaný športovec a motivátor. Ako prvý prešiel preteky 1000 míľ adventures na bicykli, na kolobežke aj pešo. „Budovanie človeka nie je v zľahčovaní, ale v zdolávaní prekážok.“

Človek bez odvahy a statočnosti je len predmetom. Napoleon Bonaparte.

Mám vyšší vek (74 rokov), úrazy, športovanie, spôsob života nechali stopu na mojej kondícií, ktorá sa prejavuje aj bolesťami.

Neverím vyjadreniam lekárov: „Aj vo vyššom veku, môžete žiť plnohodnotný život bez bolesti.“

Ale verím im, že „bolesť nebolesť“ východiskom je pohyb. Samozrejme podľa intenzity, dĺžky trvania bolesti, či už pod dozorom lekára, fyzioterapeuta, či už vlastnou každodennou pohybovou aktivitou.

Ako hovoria múdrejší ľudia odo mňa:

„Všetko je v hlave.“

„Nevládzem“ alebo „nechce sa mi“: Mám objektívne alebo subjektívne fyzické obmedzenia?

Prekonanie „nechce sa mi“ prináša výborný pocit víťazstva nad sebou samým (nie som na tom tak zle) a je jedno, že mi to trvá dlhšie ako inokedy, že potrebujem „barličku“, že som nemotorná, že mi veci padajú z rúk, že niektoré cviky už nedokážem (veď je dosť takých, ktoré môžem robiť) atď……

„Prekážky Vás nemôžu zastaviť. Problémy Vás nemôžu zastaviť. A predovšetkým, iní ľudia Vás nemôžu zastaviť. Len Vy môžete zastaviť sami seba.“ Jeffrey Gitomer

„Vrcholom lenivosti je vstať o piatej hodine ráno, aby ste mohli dlhšiu dobu nič nerobiť.“ Tristan BrrnardMinisterstvo spravodlivosti SR

Kategórie
Nezaradené

Hľadanie

Každý z nás niečo hľadá v živote:

Šťastie

„Skutočné šťastie je užívať si prítomnosť bez obáv z toho, čo prinesie budúcnosť.“ Seneca (-4–65 pred n. l.) rímsky stoický filozof, štátnik a dramatik

„Svoje šťastie si vytvárame sami a nazývame ho osudom.“ Benjamin Disrael

Lásku

„Väčšina ľudí sa domnieva, že láska znamená byť milovaný. Avšak pravda je opakom: láska znamená milovať.“ E. Fromm

Hľadajte najprv lásku k sebe, aby ste mohli nájsť lásku k inému. Neznámy autor

Bohatstvo

„Ak pracujeme len preto, aby sme získali hmotné bohatstvo, staviame si väzenie. Zatvárame sa do samoty s mincou z popola, za ktorú si nemôžeme kúpiť nič, pre čo sa oddá žiť.“ Antoine de Saint-Exupéry (1900–1944) francúzsky spisovateľ a pilot.

„Dnes je bohatý nespokojný práve tak ako chudobný. Chudobný by sa chcel stať milionárom a bohatý multimilionárom.“ John Galsworthy (1867–1933) anglický románopisec a dramatik

Pokoj

„Žiť v pokoji a umrieť v pokoji môžeme len vtedy, keď sme si celkom vedomí svojej úlohy, i keď je bezvýznamná… Jedine to robí šťastným. A čo dáva zmysel životu, dáva zmysel aj smrti.“ Antoine de Saint-Exupéry (1900–1944) francúzsky spisovateľ a pilot

„Bože, daj mi pokoj, aby som prijal to, čo nemôžem zmeniť a daj mi odvahu zmeniť to, čo zmeniť môžem a mám a ešte mi daj múdrosť spoznať ten rozdiel.“ F. z Assisi

Zmysel života

„Život nemá zmysel. Každý z nás má zmysel a my ho prinášame do života. Je zbytočné klásť si otázku, keď ste odpoveďou.“ Joseph Campbell

„Čímkoľvek sme, čokoľvek zo seba urobíme, to je všetko, čo kedy budeme mať – a to je, v jeho hlbokej jednoduchosti, zmysel života.“  Philip Appleman

Tieto základné „veľké“ hľadania mám vyriešené.

 Dosiahla som a dosahujem to, čo je pre mňa dôležité. To, z čoho majú úžitok aj iní, nielen ja. Prijala som svoj život. Pripomínam si často slová môjho brata Marka (zomrel mladý): „Všetko je tak, ako má byť, aj keď to tak teraz nevnímaš.“

V každodennom živote sa stále častejšie stretávam s prozaickejším hľadaním, ktoré ma určitým spôsobom znervózňuje, dostáva ma do stresu a paniky – hľadám veci, ktoré som nestratila, len niekde položila.

Aj dnes ráno. Spomenula som si: „Kde mám kľúče od auta?“ Včera som bola vyniesť nákup z auta. (už som o tom písala, že nemám prístup autom k domu). Začala som nervózna ich hľadať. V kabelke, kde ich vždy odložím, neboli. Vo vrecku kabáta, ktorý som mala oblečený tiež nie. Prezrela som všetky možné aj nemožné miesta. Nič. Išla som ešte raz zúfala prezrieť vrecká kabáta. Prázdne ale niečo hrkalo v podšívke. A hľa deravé vrecko. Keby som si bola zažila dieru a nebola lenivá (priznávam, že ručnému šitiu sa vyhýbam), nemusela som svoj organizmus zaťažiť stresom.

Rozprávala som sa o tomto probléme aj s priateľkami a každá z nich má vlastnú skúsenosť a spôsob prístupu:

„Najviac ma rozčúli, ked hľadanú vec nájdem na mieste, kde som sa už trikrát pozrela,“ povedala jedna, “ hovorím tomu, že pre oči nevidím.“

„Ja zase mám metódu, že preruším hľadanie a po nejakej dobe sa mi rozsvieti v hlave, kde je daná vec“ hovorila druhá.

Tretia: „Najviac ma rozzúri, keď vec, ktorú musím hľadať som položila na miesto, ktoré som považovala za logické a zrazu logika nefunguje.“

Ďalšia:“Moja metóda je, že začnem vec oslovovať, nech sa mi konečne ukáže, kde sa skryla.“

Ďalšia: „Nakoniec si poviem. Keď ta nenájdem, tak sa zaobídem aj bez teba.“

Debatu som skončila ja :

„Baby berme to pozitívne. Sme na tom dobre, lebo zatiaľ hľadáme len veci, ktoré sme len niekde založili ale nestratili.“

 (Strácanie vecí je bežným prejavom zabúdania, no ak je časté, môže signalizovať kognitívne poruchy, ako je demencia alebo Alzheimerova choroba.)
 

„Život je: šanca – využi ju; krása – obdivuj ju; blaženosť – užívaj ju; sen – uskutočni ho; výzva – príjmi ju; povinnosť – naplň ju; hra – hraj ju; láska – poteš sa ňou; smútok – prekonaj ho; hymna – spievaj ju; boj – príjmi ho; šťastie – zaslúž si ho; život – bráň ho.“ Matka Tereza (1910–1997) rímsko-katolícka mníška

Kategórie
Nezaradené

Želanie

Bola som na poslednom nákupe v starom roku. Síce som chcela kúpiť pár drobností, ale davová nákupná psychóza spôsobila, že som mala plný vozík.

Po príchode na parkovisko v blízkosti môjho bydliska sa vo mne ozvala moja lenivosť: „Dvakrát nepôjdem do auta pre nákup. Vynesiem ho naraz“. Naložila som si nákup do nákupného vozíka na kolieskach a ešte aj do košíka.

Dala som sa na cestu a zistila som, že to veru nebude jednoduché. Nie som najmladšia, patrím medzi seniorov.

Pri prvých schodoch stál mladý muž. Pomyslela som si: „Možno budem mať šťastie a vozík mi po nich vytiahne.“ Šťastie sa nekonalo. Horko ťažko som vytrepala nákup na plošinu schodov a musela som si oddýchnuť.

Zrazu stál predo mnou muž Japonec. Začal mi niečo hovoriť a ukazovať. Pochopila som, že sa ponúka vyniesť nákup po strmom, úzkom chodníku asi 80 metrov k bráne do mojej záhrady. Šťastná som súhlasila.

Položil mi nákup pred bránu, uklonil sa a odchádzal za cieľom svojej cesty. Nestačila som sa ani poďakovať za pomoc. Neskôr som si uvedomila, že som možno mala svoju vďačnosť prejaviť tiež úklonom.

Úklony v Japonsku (tzv.ojigi ) sú kľúčovým prvkom etikety, ktoré vyjadrujú úctu, poďakovanie, ospravedlnenie, prosbu alebo pozdrav..

Spomenula som si na pozvanie jedného cestovateľa, ktorý na internete odporúčal ľudom, že ak sa chcú naučiť úcte a rešpektovaniu iných ľudí, aby išli navštíviť Japonsko, lebo Japonci sa chovajú k ľudom s úctou.

Ku všetkým praniam, ktoré ste určite dostali od svojich blízkych sa pripájam aj ja a od srdca

želám nám, aby v Novom roku sme sa stretávali len s úctou a rešpektom.

„Držte se troch R: – rešpektu voči sebe – rešpektu voči ostatným – responsibility – zodpovednosti za všetky svoje činy.“ Dalajláma (1935)

Keď nemáš rešpekt k sebe ako ho chceš mať ku druhým? Keď nemáš rešpekt k druhým, ako chceš mať rešpekt od druhých?“

Miroslav Frk ml.

„Vynútený rešpekt vyvoláva dešpekt.“ Slovenské príslovie

Kategórie
Nezaradené

Mám klapky na očiach?

nie tie, ktoré sa dávajú ťažným koňom aby išli pekne rovno a neplašili sa,

ale v prenesenom význame na človeka: zámerne nevidieť, odmietať, to čo vidieť má, ignorovať dôležité informácie, byť k niečomu slepý, nevidieť skutočné fakty.

 „Keď človek začne zatvárať oči pred skutočnosťou, skutočnosť začne zatvárať oči pred ním.“ A. Brie

Ak sa poctivo zamyslím, tak určite niekedy mám. Domnieva sa, že asi každý z nás má občas v názoroch, hodnoteniach, rozhodovaní klapky na očiach. Dôležité a rozhodujúce je akej sú farby alebo ako silno sú zatvorené.

Myslím si, že u každého človeka v individuálnej miere klapky vznikajú aj manipuláciou politikmi, známymi, médiami, ktoré sa určite pokúšajú formovať náš vkus a názory. Na to by sme si mali dávať pozor.

Možno, že teraz keď čítate tieto riadky si myslíte: „O čom to píše? Nemôžem mať vlastný názor, lebo budem mať klapky na očiach?

To určite nie. Mať názor je človeku prirodzené. Je subjektívnym presvedčením, postojom alebo hodnotením určitej témy, veci, udalosti a dokonca nemusí byť založený na overených faktoch.

Treba si aj priznať, že ignorovanie všetkého, čo sa nám nehodí je pohodlné.

Často je treba väčšej odvahy k tomu svoj názor zmeniť, než za ním pevne stáť. (Ch. F. Hebbel)

Preto, že otvárať oči, môžeme len tým, ktorí nám to dovolia a chcú mať oči otvorené je dôležitá naša tolerancia – schopnosť a ochota rešpektovať odlišné názory, hodnoty, presvedčenia, praktiky alebo správanie jednotlivcov či skupín, aj keď s nimi sami nesúhlasíme.

Buďme, alebo sa aspoň snažme byť tolerantní a empatickí, ochotní pochopiť a rešpektovať právo druhého človeka na vlastný názor a životný štýl, pokiaľ tým nezasahuje do práv iných.

„Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor.“ Viktor Frankl (1905–1997) rakúsky neurológ a psychiater, prežil holokaust.

Tolerancia je aj kľúčová pre rozvoj našej osobnosti. Znižuje stres, zlepšuje medziľudské vzťahy a zvyšuje pocit osobnej pohody. 

„Súcit a tolerancia nie sú znakom slabosti, ale znakom sily.“ Dalajláma (1935) duchovný vodca Tibetu

„Lidé s fantazií nejsou nebezpeční. Nebezpeční jsou jenom ti, kterým fantazie chybí, takoví, co jdou jako kůň s klapkami na očích, kteří si neumějí představit, že může být ještě něco jiného, než oni myslí, že by mělo být.“

Jan Werich (1905–1980) český herec, dramatik a spisovateľ

Kategórie
Nezaradené

Mám nomofóbiu?

Pripájala som mobil na nabíjačku a pomyslela som si:“Nejako častejšie ho musím nabíjať.“ Začala som rozmýšľať prečo a čo robím ináč.

„Telefóny mobilné sú jedným z najväčších pokrokov a jednou z najväčších záhub zároveň.“ Matouš Musil

Zároveň ma napadla myšlienka: „Vari som závislá na mobile.“ Vedci hovoria, že keď už máte nejakú závislosť (ja som fajčiarka) máte vyšší predpoklad „padnúť“ do ďalších závislostí.

Najprv som si začala kontrolovať príznaky nomofóbie:

  • neustála potreba kontrolovať mobil – to nemám
  • pocit paniky ked nemám telefón – to nemám
  • zhoršenie sústredenia – nemám
  • zhoršenie zdravia – nemám
  • sociálna izolácia – na mňa neplatí
  • strata kontroly nad časom – spĺňam

Hurá. Som na tom dobre, ale strácam kontrolu nad časom.

Ktoré z príznakov máte Vy? (Na internete nájdete aj iné testy na hodnotenie závislosti na mobile).

Síce skoro vôbec nekomunikujem s priateľmi na facebooku (radšej sa rozprávam s ľuďmi tvárou v tvár, som „stará škola“), ale často prezerám stránky na internete. Zaujímajú ma informácie a návrhy cvičení, ktoré zmierňujú, uvoľňujú bolesti pohybového aparátu a ako sa oň treba starať. Veď žiadne telo nemladne. Zároveň som si uvedomila, že menej čítam knihy, ako keby som ich nahradila internetom. To nie správne.

Pri kontrolovaní času, ktorý pri mobile strávim (existujú aj aplikácie, ktoré vám dajú presný prehľad) , som s hrôzou zistila, že je to častokrát aj viac ako hodina niekoľkokrát za deň. Tak čo sa divím, že často nabíjam mobil. To je podľa mňa ten menší problém. Nepohyb to je väčší problém.

Pri sledovaní televízie tiež trávim veľa času, ale (i keď nadávam na dlhé reklamy počas filmov) mám návyk, že pri reklame vstávam a idem niečo robiť (smutné, že najčastejšie fajčiť aspoň mimo byt, umyť šálky po káve, pozametať, robiť niekoľko úklon, drepov, stojov na špičky……..).

Rozhodnutie: keď viem prerušovať sedenie pred televízorom, musím tiež dokázať prerušovať sledovanie internetu, najlepšie i minimálnou pohybovou aktivitou . K tomu potrebujem nájsť signál, ktorý mi pripomenie : „Haló, dlho sedíš!“ Vrátiť sa k čítaniu kníh.

Máte svoj telefón skutočne pod kontrolou, alebo on ovláda vás? Rozhodnutie je len na vás.

Kategórie
Nezaradené

Konflikt

Normálne spolužitie nie je v neexistencii konfliktov, ale ich šťastné vyriešenie.“ Han-Ilgiewicz

„Konflikty medzi ľuďmi začínajú väčšinou verbálnymi útokmi – a tým ako sa postupne priostrujú a gradujú, rútia sa neodvratne do horkej fázy, . . . k horkému koncu.“ Niled

Myslím že nie je človek, ktorý by aspoň raz v živote nezažil nejaký konflikt. Niekoľko typov ich riešenia:

Inteligentne

Priateľka, štíhla blondínka, perfektne upravená, v zrelom veku, vracala sa z prechádzky so svojim psom s francúzskym buldočkom na vodidle po asfaltovej ceste vedúcej popri detskom ihrisku.

Z ničoho nič zrazu proti idúci pán, v neskorom veku dospelosti, začal na ňu kričať: „Čo tu chodíte s tým psom. Tu je detské ihrisko a tak sa tu nemáte čo prechádzať.“

 Priateľka vyriešila začínajúci konflikt inteligentne. Oslovila nahnevaného pána francúzsky: „Bonjour“ „Excusez-moi“ .

Dotyčný poklesol v kolenách, vypleštil oči, mávol rukou, nenachádzajúci slová (asi nevedel po francúzsky) odkráčal preč.

S nadhľadom

Mnohých ľudí mobil doslova ovládol. Nedokážu bez neho existovať. Nosia ho so sebou, kamkoľvek prídu.

Priateľka stála v rade na pokladňu v nákupnom stredisku. Pani, ktorá stála pred ňou telefonovala a mala mobil zapnutý cez reproduktor. Všetci počúvali ako sa informuje o tom, čo mal volajúci na raňajky . Nevšímala si, že pokladnička už bloguje jej tovar. Samozrejme, že tým spomaľovala vybavovanie aj ostatných čakajúcich.

Priateľka sa naklonila cez jej plece a do telefónu povedala: „Dobré ráno. Raňajky Vám chutia?“ „Kto to tam hovorí?“ ozvalo sa z mobilu. Pani sa spamätala a ukončila hovor.

„Rozhovor bol verejný a tak som sa ho mohla aj ja zúčastniť,“ vysvetlila mi svoje konanie. „Úžasná reakcia,“ so smiechom som ju pochválila.

Asertívne 

Bola som nakupovať na legendárnom trhovisku Miletičova.

S priateľkou Lydkou sme toho nakúpili veľa: orechy, fazuľku, slivky, chryzantémy v črepníkoch… Ešte sme si chceli kúpiť známu stupavskú, kyslú kapustu. Pretože bolo potrebné stáť v rade, kamoška sa postavila do radu a ja s nákupom som si stala povedľa, ale pred predajný pult.

Po chvíľke pristúpil ku mne pán, ktorý predával svoj tovar na tomto pulte: „Choďte sa postaviť niekde inde. Zabraňujete v nákupe mojim zákazníkom. Ja za tento pult platím a nie sú to malé peniaze.“ oslovil ma predávajúci.

„A aký veľký priestor od svojho pultu ste si zaplatili?“ reagovala som. Neviem, či som bola v práve, ale aj tak som si našla iné miesto a pozorovala som , či mal pán pravdu. Mal. Len čo som odišla, prišli hneď traja kupujúci.

Pozrela som sa na predávajúceho a keď sa nám oči stretli, usmiala som sa.

Pán prišiel ku mne. Považoval za potrebné vysvetliť mi svoju reakciu (možno aj preto, že som žena, v zrelom veku) a ubezpečiť sa, že sa na neho nehnevám. „Nehnevám sa boli ste v práve.“ ubezpečila som ho.

„Je nemožné byť dokonalý, vyhýbať sa všetkým konfliktom a žiť bez vlastných presvedčení a hodnôt.“ Pavel Konečný Jr.

Prajem sebe, ale aj Vám čitateľom tohto článku, aby sme dokázali pri konfliktoch, v mysli zastaviť čas a prebrať racionálne situáciu a tým sa vyhli následkom konfliktu, lebo každý konflikt necháva „stopu“ aj v nás.

Kategórie
Nezaradené

Paralely

1.Bola som na čerpacej stanici tankovať benzín. Nevládala som otvoriť palivovú nádrž. „Potrebujete pomoc?“ ponúkol sa šarmantný pán v strednom veku. „Áno, nevládzem otvoriť vrchnák nádrže,“ odpovedala som. Ľahko mi ju otvoril a opýtal sa: „Aj Vám natankujem? Ktorý benzín?“ „Ten drahší, “ poprosila som.

Kúpite si drahší krém na tvár proti známkam starnutia pokožky. Dúfate že bude viac spomaľovať prehlbovanie a tvorbu vrások ako lacnejší a vy budete vyzerať mladšie. Aj drahší benzín asi spomaľuje opotrebovanie motora auta.

2.Moderné technológie stále viac vstupujú do nášho života.

Vedecko-tecnická revolúcia zľahčila aj vo veľkej miere fyzickú prácu človeka a tým aj „odkrojila z koláča“ pohybu v našich každodenných činnostiach ( diaľkové ovládače televízora, roliet, svetla, robotické vysávače a kosačky, mobilné telefóny, výťahy, atď…).

Ale!

Fyzická , telesná práca a pohyb majú v správnej intenzite na človeka pozitívne účinky.

Aby sme si udržali fyzickú a psychickú kondíciu, výkonnosť a zdravie musíme vedome vykonávať náhrady fyzickej práce a dopĺňať úbytok pohybu ( športové hry, jednoduché individuálne aktivity ako chôdza a beh, bicyklovanie, cvičenia vo fitnes centrách, cvičebných kurzov, rôzne druhy tanca, cvičenia v domácom prostredí, tai-chi atď…..)

Umelá inteligencia (AI) je odbor, ktorý sa zameriava na vytváranie systémov schopných simulovať ľudské myslenie, učenie a rozhodovanie.

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je image.jpeg

AI stále viac aj nahrádza, zmenšuje mozgovú činnosť človeka. Zvykli sme si používať umelú inteligenciu (AI) doma, v práci aj pri zábave – od digitálnych hlasových asistentov, algoritmov, ktoré personalizujú naše správy a zábavu, cez inteligentné domáce spotrebiče, nositeľné zdravotné zariadenia, vzdelávacie platformy až po nástroje na zvýšenie produktivity.

Budú si musieť ľudia v budúcnosti vedome trénovať, zlepšovať, udržovať schopnosť myslenia?

„Myslenie, rovnako ako hra na husle alebo piano, si vyžaduje každodenné cvičenie.“ – Charlie Chaplin

Kategórie
Nezaradené

Stravujeme sa podľa akcií?

Začiatkom týždňa som išla na nákup do môjho obľúbeného nákupného centra. Asi aj Vám sa to stáva, že výška sumy , ktorú máte zaplatiť za potraviny, Vás nemilo prekvapí.

Nebolo pri pokladni veľa ľudí a tak som sa dala do reči s pani pokladníčkou. “ Išla som len kúpiť nutné potraviny a zase som nakúpila skoro zadarmo,“ s iróniou som jej povedala.

“ A viete, že sa vlastne stravujeme podľa akcií? Ja nielen, že sa tak stravujem ale aj obliekam.“ odpovedala mi.

Začala som nad tým rozmýšľať.

Zopár ušetrených drobných za tovar v akcii alebo v zľave je fajn, najmä pre mňa dôchodkyňu. Ale celkove sa nákup predraží ak nedodržím svoj nákupný zoznam a neodolám nutkaniu kúpiť vec v akcii, o ktorej si pomyslím: „No nekúp to za tú cenu.“

Otázne je, či potraviny v akcii sú rovnakej kvality akú majú v pôvodnej cene, veď ich kvalita vplýva na moje zdravie. A toto si neviem overiť.

Je mi jasné, že aj akcie sú marketingovou metódou pre majiteľov obchodov cieľom zabezpečiť dlhodobé vzťahy so zákazníkmi ,získavanie nových s cieľom dosiahnuť obchodné ciele a nedajbože , že by nimi majitelia mysleli aj na nás, aby sme si mohli kúpiť všetko čo potrebujeme a ešte aj ušetrili.

Mám jeden nesplnený sen. Ísť do obchodu a nakupovať bez toho, aby som sa pozerala na ceny. Dnes viem, že sa mi to nesplní.

Zdražovanie nás núti šetriť. Najjednoduchšie pre väčšinu z nás je ušetriť peniaze, pri nákupe potravín, čím sa zvýšil trend nákupov v zľave. Striehnu na ne nielen dôchodcovia a rodiny s nižšími príjmami, ktorí sú na akcie vyložene odkázaní, ale aj tí, čo majú vyššie výplaty.

Jesť, to je nevyhnutnosť, ale správne jesť, to je umenie. F.de la Rochefoucauld

Správna výživa je základom zdravia (dostatok ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov, kvalitných a zdravých tukov, pitný režim).

Ale:

“Prikrývaj sa s takou perinou, na akú máš .” (Slovenské príslovie)

Určila som si pravidlá:

ovocie a zeleninu nekupujem v zľave a uprednostňujem lokálnych, slovenských dodávateľov ,

potraviny z pultového predaja, kupujem aj v akcii,

pri ostatných potravinách sa riadim dátumom spotreby,

v zľave vždy kúpim potravinu, ktorú bežne kupujem,

dodržujem svoj nákupný zoznam,

potraviny chodím kupovať len raz do týždňa.

„Tak robme, aby bol i vlk sýty i baran celý.“

Kategórie
Nezaradené

Bolesť trochu inak

Väčšinu z toho čo som sa učila v škole som zabudla. Do dnes mi však utkvel v pamäti poznatok z učiva biológie na strednej škole, že bolesť je ochranná vlastnosť organizmu.

 Telo bolesť používa ako signál, že sa mu niečo deje. V dnešnej modernej dome by sme mohli bolesť prirovnať k sms, mailu či telefonátu tela centrálnemu nervovému systému, že to, čo sa práve deje, mu spôsobuje problém, alebo že má problém a ten pretrváva. Telo má veľmi dobre a premyslene vytvorený systém prenosov informácií, pričom celý tento systém nás chráni pred poškodením.

Vďaka cíteniu bolesti, ktorú každý človek vníma inak, máme si uvedomiť , že sme niečo precenili, podcenili, spôsobili si úraz. Aj keď sa to možno nezdá, fyzická bolesť nás ochraňuje.

Neexistuje človek bez bolesti. Ak je – nie je to človek. Turecké príslovie

Mám vyšší vek a tak určitá miera bolesti, nepríjemného pocitu u mňa pohybového aparátu je súčasťou môjho každodenného života. Aj ked som sa na internete dočítala, že to tak nemusí byť, veľmi tomu neverím.

Nemám akútne zranenie, ale zlé pohybové stereotypy (napr. v sede, v stoji, pri dvíhaní bremien, nosení tašky, medzi nami, viete, že by ste mali striedať ruky?), zle vykonávané pohyby (hoci aj pri práci v záhrade) pri cvičení môžu byť príčinou.

Poznámka: 1. Pri prechádzkach so psom často vidím zlú techniku behu rekreačných bežcov.

2. Lieky proti bolesti užívam len výnimočne. Dokážu „oklamať“ subjektívny pocit človeka, že bolesť necíti vôbec alebo menej intenzívne, kým nevyprchá účinok lieku, ale majú nežiadúce, vedľajšie účinky najmä pri dlhodobom užívaní a problém nevyriešia.

3. Po užití lieku proti bolesti môžeme nevedomky preťažovať postihnutú oblasť pohybového aparátu.

Všimla som si, že keď na bolesť nemyslím, lebo sa zaoberám niečím iným, napríklad na prechádzke so psom pri rozhovoroch s priateľkou alebo riešim nejaký problém ju nevnímam. Preto sa snažím čo v najväčšej miere niečím sa zaoberať (čítať, stretávať sa s priateľmi, prijímať návštevy, navštevovať kultúrne podujatia, cvičiť, udržovať poriadok v byte, atď….)

Verím, že nie pohyb je pri mojej bolesti nebezpečný, ale to keď sa nehýbem. Avšak je dôležitá správna aktivita (napr. chôdza, plávanie, Pilates, joga ako aj špeciálne cvičenia pod vedením odborníka….) a samozrejme vyhýbať sa pohybom, ktoré bolesť zhoršujú.

„Život môže byť plný bolesti, ale to ťa neospravedlňuje, aby si to vzdal.“ Arnold Schwarzenegger (1947) rakúsko-americký herec, podnikateľ a politik

Na záver trošku optimizmu:

Človek je zdravý, ak ho vždy bolí niekde inde.

Slovenské príslovie

Z tohto pohľadu som zdravá ako rybička. 😍

Kategórie
Nezaradené

„Drobná“ pomoc = príjemný pocit

Každý z nás z občas potrebuje pomoc a občas aj dostane príležitosť sám pomôcť. Nemyslím teraz na charitu, dobrovoľnícku činnosť, linky dôvery , finančnú pomoc, atď…… ale drobnú, väčšinou jednorazovú pomoc.

Pomáhate radi? Nehanbíte sa požiadať o pomoc?

Ja pomáham rada. Verím tomu, že ako ja sa správam k druhým, oni sa budú tak správať ku mne. Tiež nemám problém aj požiadať o pomoc. Poznám svoje možnosti, viem čo zvládnem sama a kedy potrebujem pomoc.

Nestretla som s odmietnutím žiadosti o pomoc, či už v obchode (väčšinou ked neviem prečítať nálepky na obaloch), či už pri veciach týkajúcich sa auta, atď…

Je príjemné zistiť, že sú ľudia okolo nás, ktorí nám pomôžu a nemusíme ich ani o pomoc požiadať.

Napríklad:

1. moje priateľky Hela a Kamila, ktoré mi priniesli jedlo, lebo po výmenne kolenného kĺbu som chodila o dvoch barlách.

2. jednu sobotu som išla autom na trh. Nakúpila som a chcela som veci vložiť do kufra. Pokazený kufor, ktorý sa sám zatváral , nevedela som udržať jednou rukou otvorený a druhou zdvihnúť zo zeme košík s nákupom. Nečakaná pomoc. Mladý muž: „Dovolíte, pomôžem Vám.“ S prekvapenou a usmiatou tvárou som povedala:“Ďakujem.“

3. pokračovala som v nákupe v obchodnom centre. Kúpila som všetko čo som potrebovala na týždeň. Po príchode na parkovisko v blízkosti môjho bydliska, vždy nákup prekladám do nákupného vozíka (nemám prístup autom k domu). Vozík je treba vytiahnuť po schodoch, úzkom chodníku, znova schody. Zistila som, že tento nákup asi na jedenkrát nevynesiem. Zrazu pomoc: „Kam to potrebujete vyniesť? Ja Vám to vynesiem“, oslovil ma pán v strednom veku. Stačilo len úprimne poďakovať.

Je veľmi dôležité nebrať pomoc ako samozrejmosť.

Priateľka si kúpila psa nemeckého ovčiaka a mala starosť, že nebude môcť šteniatko počas obeda venčiť. Chodila do práce na 8 hodín a bývala v obytnom dome. Ponúkla som sa nezištne, že cez obed ho budem venčiť ja. Mala som to po ceste domov.

Myslela som, že to bude potrebné len do jeho dospelosti. Trvalo to 10 rokov, každý pracovný deň. Nebolo to pre mňa vždy jednoduché, veď mňa doma čakali dvaja psi.

V desiatom roku venčenia raz v piatok, musela som zostať v práci dlhšie. K Dinovi (tak sa volal) som prišla upachtená až o pol štvrtej. Odomykám dvere na byte, ktoré sa zrazu otvoria a v nich stojí moja priateľka: „Zobrala som si dovolenku.“ Ja: „Výborne, tak môžem sa ponáhľať domov.“ Ona: „Ale ja som nebola s ním vonku, čaká na teba.“ To ma dožralo. Celých desať rokov bola presvedčená o tom, že obedňajšiu prechádzku Dinko potrebuje a zrazu nie?

Zobrala som psa a išla som na prechádzku a v duchu som si povedala: “ Stačilo. “ Rozmýšľala som prečo mi nezavolala: „Dnes nechoď, som doma.“ Pochopila som, že moju nezištnú pomoc, brala ako samozrejmosť. Pri najbližšom stretnutí, som jej oznámila , že už nebudem Dina venčiť. „Prečo? Ty sa na nás hneváš?“ prekvapená sa ma opýtala. Odpovedala som: „To nie, ale je to na mňa už veľa.“ Nemalo význam vysvetľovať.

A moje „drobné“ pomoci napr.: pridržať uško tašky dáme pri ukladaní nákupu ,upozorniť cvičiaceho na chyby pri vykonávaní cviku na prechádzke so psom ,odniesť kamoške cigarety, ked si ich zabudla kúpiť, zavolať priateľke ako sa má, požičať susedovi záhradné náradie atď…..

A ešte jedna pomoc, ktorá sa javí ako vtip.

V období keď v Bratislave napadlo veľa snehu, priateľka vystúpila z autobusu. Prešla kúsok po chodníku a mala zísť po schodoch, ktoré boli tak zasnežené, že nebolo ich vidieť. Stupila na ne a zrazu padla a udrela si pravé rameno. Bolesť jej nedovolila vstať. Išli okolo dvaja robotníci stredného veku: „Pomôžeme Vám pani?“ opýtali sa. „Áno, ďakujem.“ Začali ju ťahať za ruky, ale pri chytení pravej ruky ona od bolesti zvolala: „Pravú ruku nie!“ „Ešte si bude aj vyberať!“ povedali. Pustili ju, nechali sedieť na schodoch a odišli.

Pokiaľ aj vy patríte medzi tých, ktorí často a radi pomáhajú, podporujete aj svoje zdravie.

„Pomáhanie druhému a skutky láskavosti totiž vo viacerých štúdiách viedli k zníženiu depresívnych a úzkostných symptómov, a zvyšovali životnú spokojnosť celkovo.“ D. Moravčík Debrecká.

„Ľudská pomoc v núdzi neobohacuje len toho, kto ju dostáva, ale aj toho, kto ju poskytuje.“ Václav Havel.

 

 

Kategórie
Nezaradené

Čo znamenal môj sen?

Dnes som sa zobudila po nezvyčajnom sne. Snívalo sa mi prvý krát, že zomieram a priatelia, stojaci okolo mojej postele, ma na smrť pripravujú. Zaujímavé bolo, že som nemala strach. Druhá zaujímavosť, že sen pokračoval aj po čiastočnom prebudení a končil rozhodnutím: „Ešte nezomriem!“

Ráno na prechádzke so psom Guľkou som rozmýšľala: „Prečo sa mi to snívalo a chcel ma tento sen na niečo upozorniť?“

Výklad snov je fenomén vyskytujúci sa od najstarších čias. Odnepamäti sa ľudia pokúšajú rozriešiť záhady snov.

Mala som asi 16 rokov, keď som čítala staré časopisy, (otec veliteľ dobrovoľného hasičského zboru našiel v hasičskej zbrojnici a doniesol ich domov). V nich boli články ako si trénovať pamäť, pozornosť a aj o snoch. Dozvedela som sa, že sú pripomienkou pamäťovej časti mozgu, ktorú v bdelom stave nepoužívame a ktorá nám v sne pripomína udalosti z nášho života ale „pomiešané.“ Bol tam aj návod, ako si pripomenúť danú udalosť. Sen si bolo potrebné ráno zapísať a rozoberať. Musím konštatovať, že občas sa mi podarilo vďaka snu, na niektoré udalosti aj spomenúť. Dostala som sa však až do takého stavu, že som už počas snívania rozoberala sen. Následok: chaos medzi realitou a snom. Ihneď som s tým prestala.

Aj dnes, niektoré vedecké názory uvádzajú, že v snoch: ide o konsolidáciu pamäte – sny zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v rámci pamäte. Mozog počas noci triedi, spracováva a ukladá udalosti z bdelého stavu, čím premieňa dôležité informácie na spomienky.

Píšem tento článok, som živá a preto sa asi tento výklad netýka môjho sna.

Aj keď mám veľký výkladový slovník snov súhlasím s názorom odborníkov že:  snáre by sme mali brať s nadhľadom. Zatiaľ neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by mali sny nejaký presný účel a preto by sme sa na ich pomyselný význam nemali príliš viazať.

Obsah snov je jedinečný a spája sa so skúsenosťami a myšlienkami jedinca a sú zrkadlom nášho emocionálneho zdravia.

Ak chcete rozlúštiť význam vašich snov, všímajte si, aké emócie vo  vás sen vyvoláva, resp. aké emócie sa v ňom odkrývajú.

Hypotéza kontinuity –ktorá tvrdí, že väčšina snov odráža rovnaké obavy ako naše myšlienky v bdelom stave, sa mi javí ako najviac zodpovedajúca pre „pochopenie“ môjho sna. Mám vyšší vek a tak niekedy rozmýšľam o smrti.

Uspokojilo ma zistenie, že:

Smrť je zaradená do 7 najčastejších snov. (Uvádza sa význam: Zomreli ste vo sne vy alebo vaša milovaná osoba? Nemusíte sa hneď chystať na najhoršie, smrť môže znamenať aj zmenu alebo transformáciu, ktorá nastáva vo vašom živote). Hurá je to normálne.

Jediné pochopenie mojich snov , ktoré mám je, že až keď som sa „vyrovnala“ so smrťou mojich milovaných blízkych, až potom vstupujú do mojich snov. Čas, ktorý uplynie od straty je rôzny. Niekedy 2 roky, inokedy aj 7 rokov.

Poznámka:

1. Informácie , ktoré som uviedla sú z článku: Sny a ich význam: Čo nám dokážu povedať?

2.Zvieratá tiež snívajú – pozorovania ukazujú, že psy, mačky a ďalšie cicavce zažívajú sny, často napodobňujúce ich dennú aktivitu, napríklad beh alebo lov

Sny sú fascinujúcim oknom do nášho podvedomia. Či už sú farebné, čiernobiele, príjemné alebo desivé.

„V snoch vstupujeme do sveta, ktorý je celý náš“. Harry Potter a väzeň z Azkabanu

Spite dobre a snívajte o tých najkrajších veciach!

Kategórie
Nezaradené

Štíhlosť verzus pevná postava?

Máme tendenciu považovať štíhlosť za synonymum zdravia.

Samozrejme aj ja . Chcela som byť štíhla, žiaľ nikdy som nebola. Keď som bola mladšia som bola plnoštíhla, neskôr už to bolo problematickejšie, nadváha. Keď som prijala fakt, že štíhlou ženou nikdy nebudem, rozhodla som sa, že sa zameriam na to, aby som mala pevnú postavu, t.j. na budovane a udržovanie svalovej hmoty.

„Najlepším chráničom tela sú vlastné svaly.“ Hana Dvorská

Držím sa pravidla: svaly, ktoré sa nepoužívajú, miznú.

V skutočnosti je však zdravý životný štýl a dobrá kondícia oveľa komplexnejšou záležitosťou než len číslo na váhe.

Pokojne môžete mať aj BMI (BMI nezohľadňuje pomer svalovej a tukovej hmoty,) v norme, no keď máte viac podkožného tuku ako svalov, ste obézna. Osoba s vyšším BMI, ale vysokým podielom svalovej hmoty, môže byť v lepšej fyzickej kondícii ako človek s nízkym BMI, ktorého hmotnosť tvorí prevažne tuk.

Nový trend nadváhy sa označuje pojmom „skinny fat“ alebo „štíhla obezita“. Tento termín, označuje ľudí, ktorí síce majú nízku hmotnosť, ale zároveň vysoký podiel tuku. Skinny fat postava vyzerá často v oblečení veľmi štíhla, ale má skrytý tuk najčastejšie okolo brucha, stehien a zadku. Štíhla obezita je pre zdravie škodlivá a má svoje zdravotné riziká a to dokonca podobné s normálnou obezitou.

Vyformovaná, pevná postava nemá v podstate žiadne dočinenia s váhou. V skutočnosti predstavuje optimálny pomer svalov a tuku. Všeobecne platí, že ženy majú prirodzene väčší pomer telesného tuku a menej svalov. Majú na to genetické predpoklady.

Zo svalovej hmoty ubúda so stúpajúcim vekom (správnym cvičením sa tento proces dá spomaliť), pri fyzickej inaktivite  a pri hladovaní. 

Hoci vnímame tuk, ako nežiaduci, je potrebné pripomenúť, že optimálne množstvo tuku telu umožňuje správne fungovať, bez toho, aby bola ohrozená naša kondícia alebo zdravie.

Skutočné zdravie závisí na harmónii medzi fyzickou aktivitou, stravou, psychickým stavom a kvalitným spánkom. Starajme sa, aby sme mali zdravý životný štýl, ktorý prispieva k dlhodobej kondícii a vitalite a túžba po štíhlosti nebola našim jediným cieľom a už vôbec nie na úkor nášho zdravia.

„Ak chcete vedieť, ako je ochabnutý váš mozog siahnite si na svaly svojich nôh.“ E. Segal, americký spisovateľ

Kategórie
Nezaradené

Sedavý spôsob života

Často počujem asi aj ako vy, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 60 – 85 % ľudí na svete vedie sedavý spôsob života, v dôsledku čoho ide o veľmi vážny problém verejného zdravia.

Uvádza sa charakteristika: Sedavý životný štýl je spôsob života, v ktorom prevažuje nízka úroveň pohybu a vysoký čas strávený v statickej pozícii, najčastejšie v sede.

alebo

presnejšia definícia sedavého spôsobu života je, že človek strávi šesť alebo viac hodín denne sedením alebo ležaním a v jeho každodennom živote chýba výrazný pohyb.

Zamyslela som sa, či aj môj spôsob života spĺňa túto charakteristiku.

Príznaky takého spôsobu života, ktoré sa uvádzajú ako nespavosť, únava, bdelosť, priberanie na váhe, srdcovo-cievne ochorenia, úzkosť, seknutia….. tie sa ma netýkajú.

Ale bolesť pri sedení krku a chrbta (najmä v krížovej časti chrbtice) v súčasnosti mám.

Odborníci odporúčajú viac sa pohybovať.

Ani jeden deň by sa nemal zaobísť bez fyzickej aktivity. Zdraví dospelí by mali cvičiť aspoň 30 minút denne alebo 150 až 300 minút týždenne. Cvičenie by malo pozostávať z posilňovania, stredne intenzívnej aktivity (rýchla chôdza, bicyklovanie) a intenzívnej aktivity (beh, futbal, plávanie). Chôdza patrí medzi najprirodzenejší druh pohybu. Je ideálna pre všetky vekové kategórie, aj pre ľudí, ktorí nešportovali. Nezaťažuje nadmerne kĺby, vhodná je aj pre ľudí s nadváhou.. Prechádzka v prírode blahodarne pôsobí na telo aj dušu.

Vďaka môjmu psovi s ktorým chodím každé ráno na prechádzky, ktoré trvajú viac ako 1,5 hodiny , nevediem neaktívny spôsob života.

Ale ostáva ešte veľa hodín počas dňa, ktoré presedím napríklad či už pri počítači, sledovaní televízie, čítaní, lúštení krížoviek, atď…….

Tiež sa odporúča prerušiť sedenie, oddychové ležanie aspoň raz za hodinu. Upozornil na to odbor podpory zdravia a výchovy k zdraviu Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Na internete nájdeme veľa rád a informácii ako dosiahnuť aktívny životný štýl, sú však zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Každý jedinec má unikátnu genetickú výbavu.

A tak som sa rozhodla: Budem počúvať, reagovať, rešpektovať signály, ktoré mi dáva moje telo, dodržiavať odporúčania, ktoré nebudú u mňa vyvolávať stres a čo najviac času tráviť  na čerstvom vzduchu.

Mám výhodu, mám pohybový návyk, preto raná prechádzka so psom, nie je problém, ranná rozcvička je pre mňa samozrejmosťou, dvakrát do týždňa cvičenie v TJ Sokol je príjemne strávený čas . Nemám výčitky keď „leňoším“, oddychujem, ak si to moje telo žiada. Veď relax má tiež pozitívny vplyv.

Správne držanie tela v sede, pri chôdzi a státí považujem za základ, ktorý ma môže zachrániť pred mnohými zdravotnými komplikácia a preto mu venujem pozornosť.

Hoci sa dlhé hodiny sedenia nedajú úplne „odčiniť“ cvičením, pravidelná fyzická aktivita, strečing a pohybové prestávky vám pomôžu cítiť sa lepšie a zlepšiť vaše zdravie, aj keď väčšinu dňa strávite v sede.

 

Tí, ktorí tvrdia, že nemajú čas na cvičenie, si nájdu skôr či neskôr čas na chorobu.

Edward Stanley

Kategórie
Nezaradené

Povedať alebo nepovedať svoj názor?

Po diskusii medzi známymi som po príchode domov mala zlý pocit. Vyslovila som názor na osobnosť a povahové črty menovanej a jej predpokladanú reakciu na návrh ako aj možný dopad na medziľudské vzťahy, čím som chcela zdôvodniť svoj negatívny názor. Nebola som pochopená a diskusia sa zvrtla na otázku peňazí, čo ma postavilo do zlého svetla (žgrloša). Rozmýšľala som: „Prečo som sa ozvala ako prvá a ešte negatívne. Nemala som počkať na názory druhých, alebo som mala dokonca mlčať?“

Keby som poznala Cicerov citát: „Hlúpy je ten, kto prvý povie svoj názor.“ mohla som sa tomuto pocitu vyhnúť.

Kamarátka ráno pri venčení psov si ma vypočula a tiež reagovala: „Prečo si nemlčala?“ Je múdrejšie ako ja. Na vine je asi moja povaha. Som hŕŕ…..

Žijeme v demokracii, ktorá nám síce dáva slobodu prejavu, ale aj tak by sme si mali rozmyslieť, kedy vyslovíme svoj názor a pred kým a či to má zmysel.

Podľa mňa každý názor má v sebe subjektívnu zložku a objektívnu. V akom pomere to určujú relevantné vedomosti, dostatočné skúsenosti a vžité postoje a hodnoty. Nemusí mať trvalú platnosť aj keby bol pravdivý.

1.Svoj názor by sme nemali povedať , ak sa nás naň nikto nepýta alebo jeho vyslovenie vyvolá hádku..

2.Svoj názor by sme nemali povedať za každú cenu . Niekedy ma väčší efekt byt ticho, Pravda sa ukáže sama.

3.Svoj názor hovorím v diskusii s ľuďmi, ktorí sú pre mňa dôležitý, na ktorých mi záleží.“ (môj prístup).

4.Svoj názor nemusíme mať na všetko. Naučme sa povedať „nemám názor.“

5.Svoj názor dokážme aj zmeniť, ak sa zmenili okolnosti.

Niekoľko myšlienok ľudí múdrejších ako som ja:

 „Netreba sa báť tých, čo majú iný názor, ale tých, čo iný názor majú, ale sú príliš zbabelí na to, aby ho vyslovili.“ Napoleon

„Nikdy neurobím tú chybu, aby som sa hádal s ľuďmi, k názorom ktorých nemám úctu.“ —  Voltaire francúzsky spisovateľ, historik a filozof 1694–1778

„Aby sa dostali do pohybu masy, stačí fráza jedného hlupáka. Koľko však treba času rozumnému človeku, aby jedného-jediného presvedčil o svojom názore!“ —  Wilhelm Raabe nemecký spisovateľ 1831–1910

„Neprekáža mi názor iných ľudí, ale to, že mi ho chcú vnútiť.“ —  Samuel Johnson anglický spisovateľ 1709–1784 (Tento sa mi veľmi páči a aj preto, že sa mi to v diskusiách často stáva.)

Žena muž v diskusii. Čo myslíte? Je to tak?

Kategórie
Nezaradené

Slzy

„Slzy sú pre dušu tým, čím je pre telo mydlo.“

Viete, že existujú tri druhy sĺz?

Optometristka Vivian Shibayamová uviedla, že pôvod našich sĺz závisí od toho, aký druh sĺz plačeme.

Keď nám niečo spadne do oka, začnú nám tiecť reflexné slzy. Vytvárajú sa na odplavenie všetkého, čo by mohlo podráždiť oči. Takéto slzy pozostávajú prevažne z vody a môžu obsahovať protilátky na boj proti infekcii.

Našimi základnými slzami sú podľa nej bazálne slzy. Sú zložené z oleja, vody a hlienu. Bazálne slzy pôsobia ako stály štít medzi okom a zvyškom sveta a chránia ho pred nečistotami a úlomkami. Sú lubrikantom oka.

Slzy, ktoré si väčšina ľudí spája s plačom, sa nazývajú emocionálne slzy. Tieto slzy sú podobné reflexným slzám a sú väčšinou tvorené vodou. Emocionálne slzy vyplavujú stresové hormóny a iné toxíny z nášho systému.

Aj pre mňa je toto nová, zaujímavá nformácia.

Ľudské slzy sú prirodzenou a predsa záhadnou súčasťou života. Veď aj naša prvá reakcia na kontakt s vonkajším svetom je plač. Môžeme ich považovať za prejav ľudskosti alebo za prejav slabosti.

Nepoznáme dôvod, prečo plačeme, a to aj preto, že plač prichádza v najrôznejších situáciách: keď sme smutní, šťastní, keď máme fyzickú či psychickú bolesť. Nikdy neplačeme bez príčiny, hoci sa to mnohokrát zdá. Či už ide o slzy šťastia alebo smútku, plač je prirodzenou reakciou.

Plačem často. Už v detstve som sa rozplakala pri čítaní kníh. Ockovi to robilo starosti do takej miery, že sa išiel poradiť s lekárom. „Nerobte si starosti“, mu povedal, „ona sa asi veľmi vžíva do deja, je citlivá.“

Do dnes mi stačí málo k tomu, aby som sa rozplakala a tečú mi slzy. Už nie len pri čítaní alebo dojímavom filme (napr. Hačikó – príbeh psa Lasseho Hallströma).

Po smrti milovaných ľudí (najmä mladšieho brata Marka) je smútok a psychická bolesť mojou súčasťou a stačí málo, niečo, čo mi ich pripomenie a rozplačem sa.

Bezmocnosť a zúfalstvo ma rozplakalo na osobnom prijatí u môjho nadriadeného pri príležitosti mojich narodenín. Už je to pár rokov dozadu ale dodnes som na seba nahnevaná, že som sa nedokázala ovládnuť a podľa mňa som ukázala svoju svoju slabú stránku.

Nepamätám si či som niekedy plakala z pocitu šťastia alebo z fyzickej bolesti.

Vedci   zistili, že plač uvoľňuje oxytocín a endogénne opioidy, známe aj ako endorfíny. Tieto chemické látky navodzujúce dobrý pocit pomáhajú zmierniť fyzickú aj emocionálnu bolesť. Majú aj katarziálny účinok.

Nehanbite sa plakať. Či už ide o slzy šťastia alebo smútku, plač má niekoľko nepopierateľných benefitov pre naše zdravie:

– môže byť jedným z najlepších mechanizmov na samoupokojenie, 

– pomáha telu s regeneráciou,

a môže výrazne zlepšiť náladu a zotaviť sa zo smútku.

Aj keď patrí k ľudom ako ja, ktorým stačí málo k tomu, aby sa rozplakali v podstate pri akejkoľvek emocionálnej situácii. Nie je to problém duševného zdravia, ale my intenzívne prežívame emócie.

Poznámka:

Plakať je (nielen) ľudské
Hoci väčšina odborníkov zdieľa názor, že iba ľudia plačú z emocionálnych pohnútok, nové výskumy potvrdzujú, že aj niektoré cicavce pravdepodobne môžu plakať.

Kategórie
Nezaradené

Novoročné predsavzatia

Vraj až 2/3 ľudí si na Nový rok dáva nejaké osobné predsavzatie.

Ani ja som nie výnimkou. A ani v tom, že som ich nedodržala alebo nesplnila.

Slabá vôľa je asi príčinou že rozhodnutie :“Prestanem fajčiť!“ som si dávala niekoľkokrát a nesplnila. Teraz sa o to ani nepokúšam. Podarilo sa mi, aspoň znížiť denne počet vyfajčených cigariet na sedem. Považujem to za úspech.

Raz dávno som prestať fajčiť a stalo sa to presne ako to niektorí opisujú: „Cinklo mi v hlave z ničoho nič, že nebudem fajčiť.“ Nefajčila som 25 rokov.

Uvedomovala som si, že už si nesmiem nikdy ani z cigarety potiahnuť. Porušila som to na spoločenskom posedení a od vtedy som zase fajčiarka.

Ako všetko aj toto má kladnú stránku. Totiž keď uvažujem či mám zaplatiť za nejakú vec, ktorá sa mi zdá drahá, tak si poviem: „Na cigarety, takú sprostosť máš? Tak máš aj na toto.“😍

Rozhodnutie, že od nového roku začnem cvičiť (čo jedno z častých cieľov ľudí) si nepotrebujem dávať. Som telocvikárka na dôchodku a „vedomý“ pohyb je samozrejmou súčasťou môjho dňa. Aj môj pes Guľka mi je nápomocná, veď potrebuje denné venčenie.

Tento rok som si dala len jedno rozhodnutie: „Nebudem druhých ľudí upozorňovať na svoje nedostatky (najmä ktoré sa týkajú môjho vzhľadu) a hovoriť a ani sama o sebe myslieť negatívne.“

To čo hovoríme o sebe nielen ovplyvňuje nás ale aj to ako nás vidí naše okolie, upozorňujú múdri ľudia.

Začnem tým, že si budem dávať pozor na negatívne myšlienky o sebe, aby som sa v svojom tele cítila výborne. Ak ma napadne, že som neschopná, nešikovná, nedokážem to. Myšlienku nahradím pozitívnou: skúsim to, som šikovná.

Nebudem myslieť na to aká som bola, čo som s ľahkosťou dokázala, čo znamená, že prijmem realitu a aktívne budem oceňovať všetky dobré veci, ktoré sa mi v živote dejú.

„Dozadu sa má človek pozerať len v aute prostredníctvom spätného zrkadla, ale v živote radšej nie.“ – Karel Gott

To, čo si myslíme, určuje, ako sa cítime. 

Kategórie
Nezaradené

Štedrý deň – darčeky

„Každý dar, aj keď je malý, je v skutočnosti veľký, ak je darovaný s láskou.“ – Pindar

Štedrý deň začal pre mňa nie ako obyčajný deň. Síce tiež ranným venčením psa Guľky ( o 6,30) ale vo vrecku kabáta so sušeným bravčovým uchom darčekom pre susedkinho psa Arga a v ruke s darčekom pre Lýdiu, s ktorou spolu venčíme svojich miláčikov.

Len čo som vyšla z brány na chodník, som stretla spriaznenú dušu Evičku, ktorá z taštičky vybrala pre mňa darček.

Deň sa začal fantasticky.

Aj Lýdia je moja spriaznená duša . Jej darček som zavesila na plot jej záhrady a tešila som sa, ako mi pri stretnutí bude prekvapená o tom rozprávať. Ale aj ja som bola prekvapená, lebo aj ona na mňa myslela a mala pre mňa darček.

A potom sa sviatočný deň začal kaziť.

Pošta mi nedoručila balík s vianočným pečivom a najmä pupákmi od mojej netere, ktoré sú tradičným jedlom v našej rodine v tento deň. Išla som si ho ráno vyzdvihnúť na poštu. Na internete som si našla informáciu, že bude otvorená. Mylná informácia, bola zatvorená.

Pri jej dverách chcejúc sa dočítať či a kedy bude otvorená sa ku mne pridala mladá žena, ktorá si chcela vyzdvihnúť list. Povedali sme si: „Chvíľu počkáme a uvidíme.“

Sadli sme si na lavičku a začali rozhovor. Ona: „Som hladná, ale mám koláčiky od brata. Idem ich zjesť. Môžem Vás ponúknuť?“ „Ďakujem, ale ja by som nemala polhodinu jesť, užila som lieky.“ Rozhovor pokračoval a ja som sa zmienila, že budem pri štedrovečernom stole sama. „Nechcete ísť k nám?“ pozvala ma . „Ďakujem za pozvanie, ale nie.“

Bola to nezvyčajná až tajomná atmosféra, mala som pocit Déjà vu.

Po informácii od vrátnika, že pošta je zatvorená, sme sa rozišli a ja nahnevaná bez balička s darčekmi som si sadla do auta. Potrebovala som spiatočkou vycúvať z parkovacieho miesta. Nedala sa zaradiť. Skúšala som to asi dvadsať minút. Neviem, či sa pokazila, alebo som ja ju nevládala správne zaradiť (moja pravá ruka je oslabená). Bola som zúfala. Uvedomila som si, že potrebujem niekoho, kto by mi auto vytlačil z miesta asi dva metre. Stála som na kopci. Ale koho, keď mesto bolo prázdne.

Usmialo sa na mňa šťastie. Popri aute po chodníku išla rodinka s kočíkom. Oslovila som ich, ale mi nerozumeli. Boli to Angličania. Začala som gestikuláciou ukazovať čo potrebujem. Sympatický muž stredného veku mi odtlačil auto, aby mi stačilo iba zaradiť jednotku (dalo mu to zabrať). Po rozbehnutí auta smerom vpred , som mu posielala pusinky. Inak som sa nevedela poďakovať.

On bol iba sám

Deň sa stal výnimočným.

Po príchode domov som sa ukľudnila a išla odniesť darčeky Hele, ktorá je tiež moja spriaznená duša viac ako tridsať rokov. Nedodržali sme pôst, dali sme si vínko, ja som ochutnala majonézový šalát (tradične ho pripravuje jej manžel) s vyprážaným rezňom. Diškurovali sme , spomínali na veci minulé, smiali sme sa. Jedným slovom bola to tak ako vždy výborná atmosféra. S darčekom od nich som išla domov.

Vždy sa teším, keď sa mi podarí dať darček, ktorý darovanému vyčarí radosť na tvári. Pri odovzdávaní darčeku mojim milým podnájomníkov sa Alenke rozžiarili očká. Chová mačku a tak dostala prsteň v tvare mačky (hlava, stred prsteňa a telo a chvost sú obtočené okolo prsta). Oni tiež na mňa nezabudli.

K štedrovečernému stolu som si sadla sama so spomienkami na mojich blízkych, v srdci s bolesťou ale aj s vďakou za všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí ma sprevádzajú na ceste životom.

Áno – Štedrý deň bol výnimočný.

„Buďme vďační ľuďom, ktorí nás robia šťastnými; sú to milí záhradníci, vďaka ktorým kvitne naša duša.“ – Marcel Proust

Kategórie
Nezaradené

„Zapúšťanie“ Vianoc

Pri rannej prechádzke so psom Guľkou som sa stretla s kamarátkou Vilmou. Ako vždy začali sme sa rozprávať : „Čo máš v pláne na dnes,“ opýtala som sa. „Idem s priateľkami „zapúšťať“ Vianoce“.“ Zapúšťať Vianoce , čo to znamená?“ chcela som vedieť, „Takýto výraz som ešte nepočula.“

“ To je naša tradícia. Stretávame sa už veľa rokov koncom novembra , najneskôr do 6. decembra pri šošovicovej polievke a „zapúšťame“ Vianoce.“

„Ale ten výraz.“ „Vymyslel ho Jakubisko ( uznávaný slovenský filmový režisér a kto ste videli jeho filmy tak viete, že mal svojské vnímanie sveta a podľa mňa aj tento výraz to dokazuje ) a ujal sa, “ odpovedala.

Vlastne teda aj ja s kamoškami už vyše 25 rokov zapúšťame Vianoce ale pri kapustnici. Uvedomila som si , že nie reklamy, vyzdobené výklady, zhon pri nákupoch, upratovanie ale práve posedenie s kamarátkami, udržovanie osobného vzťahu s blízkymi  pre mňa znamená začiatok Vianoc .

„Sú ľudia, ktorí nemajú radi Vianoce. Vravia, že je to komerčný sviatok, ktorý do našich životov vháňa len zbytočný zhon a stres. No ja si myslím opak. Vianoce sú v dnešnej dobe nevyhnutnosť. Vždy dúfam, že si vďaka nim ľudia uvedomia, na čom naozaj záleží. A že na to prídu skôr, ako stratia niečo či niekoho, kto im počas Vianoc neskôr bude chýbať.“ – Eric Severeid

Nedodržujem Vianočné sviatky v tradícii, ktorú mám v pamäti z rodinného prostredia. Odchodom milovaných a blízkych sa pre mňa stali smutným obdobím. K stolu s vianočným obrusom si sadám presne o šiestej sama a vedľa mňa sedí pes (samo, že na zemi). Nemám na ňom tradičné jedlo (u nás to bola oblátka s medom, hriatô, opekance, vyprážaný kapor s záhoráckym zemiakovým šalátom, koláče, kapustnica biela). Mám iba opekance s bryndzou. Hoci nie som veriaca, myslím , že v posolstve Vianoc sa môže každý nájsť.

Dávam priestor svojim myšlienkam, spomienkam a rozhovorom s milovanými, ktorých odchod ma poznačil a smútok sa stal navždy súčasťou môjho života. Nie ako nejaké médiu, ale tak normálne. Určite to vyplýva z toho, že boli súčasťou môjho života, milovala som ich, poznala ich rady, reakcie. Nečakám ich odpoveď, len mám potrebu sa im prihovoriť.

„Rozhovor bez slov.
Hovor duší
kde odpoveď sa iba tuší
v mysli, vnemom, srdcom,
v porozumení zlom i vrúcnom.“ Anna Vodičková

„Advent je čas premýšľania o tom, čo je pre nás skutočne dôležité.“ – Jan Amos Komenský

Kategórie
Nezaradené

Pohyb a starnutie

Pohyb patrí základným fyziologickým potrebám človeka a sprevádza nás po celý život. Dostali sme ho do „vienka“ spolu s ostatnými potrebami, aby sme prežili.

Deti ešte majú pohyb automaticky v sebe a podľa mňa rodičia majú povinnosť ho udržovať, podporovať v čo najväčšej miere. Čím viac budú deti naučené hýbať sa , tým je väčší predpoklad, že sa budú hýbať aj počas svojho života . 

Starnúť začíname v princípe od momentu, v ktorom sme sa narodili. Je to prirodzený proces v prírode. Má individuálny charakter, každý človek starne iným spôsobom aj tempom.

Kedy si uvedomíme, že starneme?

Myslím, že každý človek má svoj moment, kedy si prvý krát uvedomil,: „asi starnem.“ Niekto vo fitku, keď musel znížiť váhu činky, iný ked znížil vzdialenosť prechádzky, iný ked už nevybehol do schodov, iný keď začal častejšie navštevovať lekárov, iný keď každý pohyb sa stával bolestivejším a namáhavým, iný keď domáce práce vykonáva dlhšie ako predtým, iný keď si všimol viacej vrások na tvári, iný keď objaví prvé šediny, atď..

„Krásni mladí ľudia sú hračka prírody, ale krásni starí ľudia sú umelecké diela.“ —  Buddha.

Starnutím, základná biologická potreba – pohyb – akoby mizla.

Starnutie nie je choroba. Je dôležité uvedomiť si na sebe jeho príznaky. Prijať ich s pokorou a porozumením a nerozmýšľať nad tým, akí sme boli, ako sme vyzerali, čo sme všetko dokázali urobiť za deň, atď….. Mali by sme mu prispôsobiť svoj každodenný život a čo je najdôležitejšie: môžeme proces starnutia spomaliť a k tomu je potrebný pohyb –  prirodzená a pravidelná aktivita.

V šatni po cvičení sa ma opýtala cvičenka: „Marta , o čom teraz píšeš?“ Odpovedala som: „Píšem o dôležitosti pohybu v živote.“ Začala diskusia. Konštatovala: „Podľa mňa sa málo zdôrazňuje nutnosť pravidelnosti pohybu.“ „Áno – odpovedala som – fyzicky náročné aktivity vykonávané nárazovo, môžu skôr ublížiť. Dôležité je, že pohyb vás má duševne nabíjať, nie vyčerpať.. Akýkoľvek pohyb urobený vedome a s radosťou telu prospieva.“

Cvičenka : „Dávaš nám aj silové cvičenia a sú dosť náročné. „ Odpovedala som: „Silové schopnosti sú základnými a rozhodujúcimi schopnosťami človeka. Odborníci, a je to aj môj názor , odporúčajú silový tréning v každom veku a teda aj v našom a preto sa zameriavam na posilňovanie jednotlivých svalových skupín. Na zvládnutie bežných denných činností potrebujeme určitú dávku sily. Mám pravdu?“

Žijeme v dobe kedy veľa sedíme. Telo sa prispôsobí a zdokonalí v činnosti, ktorú neustále opakujeme alebo naopak v nečinnosti.

Hľadajte možnosti ako sa viacej pohybovať počas dňa. Skúste  vynechávať lenivé aktivity a pridávať tie aktívne.  Pohyb je dobrý nielen pre fyzickú kondíciu, ale aj pre psychickú.

Čo robím ja:

reklama v televízii je pre mňa signál vstať a prejsť sa po byte

pridala som si ďalšiu prechádzku so psom

ak potrebujem viac vecí doniesť zo špajze , nosím ich jednotlivo

pri sedení vedome sa snažím o správne držanie tela

než vstanem z postele ponaťahujem si telo

pri telefonovaní chodím

urobím pár drepov

skúšam stáť na jednej a potom na druhej nohe

nemám rada schody, ale ked ich mám prejsť poviem si: „len kráčaj, je to v prospech tvojho zdravia“.

Určite aj vy máte pre seba pár možností. Tak ich realizujte!

 Nezabúdajte aj na zdravé stravovanie.

Niečo na zasmiatie:

„I pád na držku, je pohyb dopředu.“ —  Daniela Procházková

Kategórie
Nezaradené

Komparz

Jedného dňa som dostala informáciu, že v sídle TJ Sokol v Bratislave sa bude konať komparz na postavu mníšky.

Pomyslela som si: „Pôjdem . Bude to zaujímavá, nová skúsenosť a o nič nejde. Ked ma nevyberú nič sa nestane.“

Na komparze som sa ocitla v dobrej spoločnosti. Zúčastnili sa ho aj spolu cvičenky Sokolky. Každá z nás porozprávala základné informácie o sebe, pritom nás snímala kamera, na konci nás odfotili a bolo hotovo.

Veru som si ani vo sne nepomyslela, že môžem byť vybraná. Ale stal sa pravý opak a predo mnou sa otvorili dvere nového zážitku natáčať teaser „Výkriky Bez Ozveny“.

Začiatok

Kostýmová skúška. Kostymérky nás obliekli do pripravených kostýmov. Všetky jeho časti museli byť správne oblečené a upravené. Presvedčila som sa, že platí príslovie “ šaty robia človeka“ , lebo som sa v oblečení abatiše zrazu cítila iná.

Čo myslíte? Pristane mi to?

Prvý deň

Tri grácie (drobná stavba, tzv. salet) v Lednicko-valtickom areáli boli miestom môjho prvého kontaktu s kamerou a slovom „klapka“.

Ja abatiša s mníškou Anastáziou sme mali česť natáčať krátku scénu s profesionálnym hercom. Veru obe sme mali trému. Ale presné pokyny režisérky Márii Pinčíkovej nám pomáhali plniť jej umelecký zámer. Pre mňa najťažšie bolo pri opakovaní záberov presne reprodukovať krátku repliku.

Druhý deň

Lichtenštejnský statek Nový dvor je empírová stavba hospodárskych budov v Lednicko-valtickom areáli. Pred ním na svoje zábery čakalo asi 80 komparzistov a niekoľko profesionálov. Bolo pre mňa zaujímavé sledovať rôznorodé postavy: deti, kňazov, funebrákov, mäsiara, športovcov….a všimla som si, že boli vybrané presne typovo vzhľadom, postavou a ich kostýmy dotvárali charakter postavy. Rozoznávala som medzi nimi tých, ktorí už mali skúsenosti s touto prácou, podľa toho ako vzájomne komunikovali a správali sa suverénnejšie ako my elévky. Ak sa zapojíte do takého projektu mali by ste sa obrniť trpezlivosťou, lebo na nakrúcanie vašich scénok sa čaká aj hodiny.

Sokolky – mníšky

Tretí deň

Zámok Lednice s nádherným krajinársky parkom bol miestom môjho posledného dňa nakrúcania.

V jeho parku sa natáčala scénka: mníšky sa pripravujú na plnenie svojich denných povinností krátkym rozcvičením pod vedením abatiše. Aby zábery osvetľovalo vychádzajúce slnko, začínali sme skoro ráno.

Bolo pre mňa zaujímavé sledovať profesionálnu prácu kameramanov (už len nosenie 20 kg kamery vzbudzovalo môj obdiv), zvukára (ktorý počul aj najmenší rušivý zvuk a opravoval uloženie mikrofónu na mojom tele, pokiaľ nebol so zvukom spokojný), osvetľovačov, kostymérok (boli úžasné a trpezlivo nám pred ostrými zábermi upravovali vzhľad, aby všetko bolo typ top) a vôbec celého filmového štábu a najmä režisérky, ktorá mala jasnú predstavu ako majú vyzerať jednotlivé zábery aby spĺňali jej tvorivú víziu.

Čakanie na nové zábery

Filmovanie bolo síce namáhavé (celý deň v exteriéri, trochu chladno, zamračená obloha, ale aj slniečko chvíľami vyšlo ) ale úžasné (stvárnenie postavy, nové kontakty, zaujímavé prostredie.. .) Som rada, že som sa odhodlala a skúsila si to.

Ak bude mať príležitosť pozbierajte odvahu a choďte za novými zážitkami, skúsenosťami.

„Zpětně mě mrzí čas, který jsem ztratila. Jak se říká, čtyři činy nikdy nevrátíš: Kámen, který hodíš. Slovo, které vykřkneš. Příležitost, kterou nezkusíš. A čas, který promrháš.“ —  Sophia Amoruso 1984

Kategórie
Nezaradené

Dorozumievanie

My ľudia máme dar, a to je schopnosť dorozumievať sa. Pomocou nej si navzájom odovzdávame dôležité informácie slovami alebo bez slov. Preto si niektorí ľudia myslia, že dorozumievať sa je dané iba ľuďom.

Ale výskumy ukazujú, že aj zvieratá si vymieňajú informácie takým zložitým spôsobom, že to ľudí často udivuje. Áno, „rozprávajú“, nie však pomocou slov.

Vrany

Na ranných prechádzkach so psom Guľkou ma často sledujú vrany. Vyjdem z domu a na zábradlí sedí vrana (Ako vie kedy ráno vychádzam?) Nechá prejsť psa (Ako vie, že nie je pre ňu nebezpečná?) aj mňa a ona sedí a čaká. Hodím jej piškótu a ona si ju vezme. Keď vyjdem z chodníka na cestu, tam čakajú 4 vrany. Ak si ich nevšimnem, preletí mi jedna z nich blízko mojej hlavy, akoby ma upozorňovala: „Halo tu sme!“ Hodím 4 piškóty. Jedna vrana ostane sedieť na streche domu, dáva pozor. Dve vrany si zoberú po jednej piškóte a štvrtá zoberie do zobáku 2 piškóty a vyletí s nimi k strážkyni a rozdelí sa s ňou o potravu. (Ako sa dorozumievajú?)

Varovanie:

Catherine Sevčenková z organizácie Diva Crows vo Virgínii varuje: „Nikdy nebuďte na vrany zlí. Nielenže si pamätajú tváre, ale učia svojich potomkov, na koho si majú dávať pozor.“ Pamätajú si aj na tých, ktorí k nim boli láskaví a odovzdávajú tieto informácie ďalej, pričom dokonca prinášajú ako poďakovanie aj kamienky alebo iné drobné predmety.

Líška a jeleň

Rozprával mi známy: „V noci som sa vracal domov autom po ceste idúcej cez les, keď som zrazu asi na dva metre predo mnou uvidel v svetlách auta prechádzať cez cestu jeleňa s veľkými parohami s hrdzavou líškou. Zastavil som a s údivom som počkal, kým neprešli. Išli svorne ako priatelia. Ľutujem, že som nemal po ruke fotoaparát, aby som to zvečnil.“ (Ako , kedy a prečo sa dohodli jeleň a líška, že si pomôžu pri prechode cez cestu?)

Psi a lane

Môj zaujímavý zážitok. Vtedy som mala dvoch psov: sučku dobermana a boxera. Sú to plemená, ktoré patria medzi služobné a strážne psi. Kráčala som skoro ráno po úzkom chodníku , psi bez vôdzky predo mnou. Vyšli z úzkeho chodníka a zrazu zastali. Pridala som do kroku, zvedavá, čo zbadali. Na ceste asi dva meter pred nimi stáli dve lane. Štvorica sa bez pohnutia pozerala na seba. Zľakla som sa: „Čo urobím, ked ich psi napadnú.“ Po malej chvíli sa dvojice otočili a spokojne bez paniky išli každá svojim smerom.( Čo si povedali, že vedeli, že sa nič nestane a ako si to povedali?)

Diviačica a človek

Jedného dňa išla priateľka s deťmi zbierať maliny. Zrazu začula pred sebou šuchot a z kríkov vyšla diviačica s šiestimi mláďatami. Priateľka zmeravela zo strachu najmä o deti. Všetci ostali stáť bez pohnutia. V rovnaký moment sa obe strany zvrtli a pomaly sa od seba vzďaľovali . Priateľka to komentovala: „Dve maminy sa bez slov dohodli, že sa budú rešpektovať.“

Medveď a pes

Priateľka Lydka ma chalupu v horách. Už vyše roka sa potuluje medvedica s dvoma malými po ich pozemku a v blízkosti chalupy. Toto leto išla letovať s novým psom, ktorého si zobrala z útulku. (Sučka Lynda má podľa vzhľadu v sebe gény poľovníckeho psa.) Hoci sú spolu krátko , citovo je na svoju paničku silno naviazaná, ale výcvik ešte nemá celkom zvládnutý.

Medvedica s tromi odrastenými mláďatami aj toto leto pravidelne okolo siedmej hodiny popoludní prichádza na pozemok. Pes je v tejto dobe zatvorený v chalupe. Stalo sa, že priateľka si chcela odfotiť svorku a otvorila okno. Kým stačila zareagovať, pes ako blesk vyskočil z okna a s brechotom bežal k medvedici, ktorá sa ihneď výstražne postavila na zadné. „Bože ak sa zaženie labou a trafí ju, mám po psovi,“ s hrôzou si pomyslela majiteľka psa a nevedela čo má robiť. Lynda so štekotom behala okolo svorky. Zrazu sa medvedica pustila na štyri, otočila sa a spolu s mláďatami majestátne odchádzala od chalupy. Pes bežal za nimi, darmo dostával signál : „K nohe.“ Po dlhšej dobe sa Lynda vrátila nezranená, spokojná domov. A medvedica. Tá prišla aj s mláďatami po nejakej dobe v ten istý deň znova k chalupe, akoby sa nič nestalo. (Čo sa odohralo medzi aktérmi udalosti?)

Aj napriek intenzívnemu výskumu sú ešte aj dnes, na úsvite tretieho milénia, prírodovedci len na začiatku chápania zvieracej reči. A potom, čo mi obyčajní ľudia?

Sci-fi 

Môžu sa v budúcnosti zvieratá dorozumievať medzi sebou do takej miery, že sa budú vedieť vzoprieť ľudom?

Ak mať dušu znamená milovať, byť lojálni a vďačný, tak zvieratá sú na tom lepšie ako väčšina ľudí. – James Herriot

Kategórie
Nezaradené

Postoj a názor

Počas búrlivej diskusie, v ktorej, ako väčšinou som bola v role oponenta, mi bolo povedané: „Ked nemáš postoj, svoj názor môžeš tak iba hovoriť v krčme!“

O príhode som sa rozprávala s kamoškou a ona reagovala: „Ale on ťa vlastne urazil.“ Odpovedala som: „Nebralo som to tak, ale naopak. Vyhrala som v diskusii, lebo už nemal argument a tak povedal, to čo povedal.“

Cestou domov mi ľavá hemisféra mozgu (analýza) hneď položila otázky:

Kedy sa hovorí o postoji a kedy o názore?

Môžem mať iný postoj a iný názor?

Aký je medzi nimi vzťah?

Z hľadiska času je názor krátkodobý a postoj trvalejší?

Mení postoj názor, alebo názor postoj?

Má názor menšiu hodnotu v diskusii ako postoj?

Na internete som začala hľadať odpovede. Musím konštatovať, že informácii je veľa či už z psychologickej alebo filozofickej stránky. Ked som sa prehrýzla množstvom informácii definícii ako napríklad:

  • názor: stav subjektu predisponujúci ho k určitej aktivite v určitej situácii,
  • postoj je pozitívne či negatívne hodnotenie a reakcia jedinca voči nejakému aspektu sveta.
  • postoj sa môže chápať tiež ako názor 
  • aj keď by bol názor pravdivý, nič nevylučuje platnosť, oprávnenosť, pravdivosť aj iných názorov.
  • mať k niečomu postoj znamená zaujať voči nejakému objektu (vec, udalosť, idea, bytosť) hodnotiace stanovisko.
  • postoje sú relatívne trvalé sústavy hodnotenia, cítenia a sklonov konať istým spôsobom vzhľadom na istý podnet.
  • Názor môže byť čisto individuálna vec, záleží vždy na konkrétnu situáciu a okolnostiach.

Po prečítaní stránok o postoji a názore sa vo mne ozvala pravá hemisféra: „Potrebuješ pre svoj život tieto informácie.“

Odpoveď: „Nie nepotrebujem!

Ale:

chcem a budem sa snažiť rešpektovať názor iného človeka,

budem sa snažiť ovplyvňovať to čo je v mojich silách …môj postoj,

svoj názor, postoj budem vyjadrovať iba ľudom na ktorých mi záleží,

nebudem sa zapájať do diskusie o tom čo neviem a kľudne to priznám.

Na 100% súhlasím s výrokom:

Prubirský kameň (skúška) každé civilizácie, náboženstva, filozofií či človeka je jej postoj voči svetu zvierat. Nakladanie so zvieratami spadá do oblasti morálky bez povinností a sankcii. Povedz mi ako jednáš so zvieratami a ja ti poviem kto si.“ —  Zarathuštra perský prorok a zakladateľ zoroastrismu.

Páči sa mi aj výrok môjho obľúbeného spisovateľa:

„Môj názor nie je správny, ale pokiaľ nemáte vlastný názor, môj je ten správny!“ —  Andrej Červeňák

Kategórie
Nezaradené

Praha

mala som možnosť spoznať jej krásu, históriu v roku 1985 počas spartakiády ako cvičiteľka vysokoškolskej skladby.

A v roku 2024 som sa tešila na prechádzky po Prahe, po miestach, ktoré mi celé tie roky ostali v pamäti.

„Praha člověka nepustí. Tahle matička má drápy,“ spisovateľ Franz Kafka.

Od 30.6. do 5. 7. 2024 sa uskutočnil „XVII. všesokolský slet“ a ja vďaka tomu, že som sa pred dvoma rokmi (písala som o tom ) pridala k členkám Sokola v Bratislave, ktoré nacvičujú hromadné sklady, opäť som mohla reprezentovať Slovensko ako cvičenka hromadnej skladby „Rande v Prahe“.

„Leteli Sokolky zo Slovenska, ponad vysoké hory, ponad rovné polia; preleteli cez Moravu, cez tú šíru vodu, až pristali v Edenu Stovežatej Prahy.

Hoci počtom cvičencov patrila naša skladba k „malým“, zaujali sme divákov (dovolím si konštatovať náročnou) choreografiou (vypĺňali sme celú plochu), novým náčiním (viď obrázok), pestrofarebným oblečením a bosými nohami 🥰. Zážitok bol znásobený dažďom, ktorý trval cca do polovice nášho vystúpenia.

Zažili sme úspech. Je to neopísateľný zážitok , ked Vám tlieska plná športová Fortuna aréna v oblasti Edenu (cca 20000 divákov).

Ešte musím , okrem profesionálneho predvedenia skladby, oceniť aj to, že všetky náklady si hradili účastníčky.

Snímam klobúk z hlavy

pred organizátormi tohto športového podujatia

za presný harmonogram (na minúty) od nástupu do šatní po vystúpenie,

za zabezpečenie dostatku čistých toaliet , hydrantov s pitnou vodou, šatní.

pred Čechmi,

že si ctia svoj materinský jazyk a zachovávajú si názvy krčmičiek, malých obchodov, (Stará promiň, U Bubeníčku, U Fleku, Zlý časy, Zubatý pes, Bíla labuť…..)

za prívetivosť, ochotu čašníkov, predavačov ( za celý pobyt som sa nestretla s nepríjemnou obsluhou)

Nepodarilo sa mi splniť všetky predsavzatia , ale :

  • vychutnávala som si výborné pivo,
  • sedela som v reštaurácii na Staromestskom námestí a počúvala odbíjanie Pražského orloja,
  • pohodlne z autobusu so zvukovým sprievodcom som si pozrela najznámejšie pražské pamiatky,
  • prešla sa po Václavskom námestí,
  • vnímala magickú atmosféru Prahy.

 „Praha je okouzlující město, do kterého se hned zamilujete. Ale vždycky se musíte podívat skrze tu krásu na to, díky čemu je to město živé. A to jsou lidé, kteří se v něm rozhodli žít.“ americký architekt A Washburn.

“ Svoj život napĺňajte zážitkami, nie vecami. Dôležité je mať príbehy, o ktoré sa môžete podeliť, nie veci, ktorými sa môžete predvádzať. “