často to počujeme, keď sa sťažujeme: „Neviem prečo sa to stalo práve mne.“ Neexistuje dianie, bez príčiny. Ak sa zamyslíme spätne nad všetkým, čo sa nám v živote udialo, nájdeme v každej situácii hlbší zmysel, ktorý sme v danom momente nevnímali.
Ja som si to jasne uvedomila dnes. Včera som bola na obede s kamoškami z babinca. Mimochodom obed bol úžasný. Po rokoch som jedla tatársky biftek. Spomenula som si na študentské časy v Bratislave, kedy sme naň v noci chodili do legendárneho Kryštál baru. Bol preslávený hustými polievkami, hlavne fazuľovou.

Po skončení obeda, som mala v pláne si ísť kúpiť lístky na vlak do Trnavy. Ďalší deň sme tam mali zocvičovanie pódiových skladieb na vystúpenie na Svetovej gymnaestráde v Amsterdame a Festivale pódiových skladieb v Trnave.
Prišla som domov a zistila som, že som zabudla ísť pre cestovné lístky. Hnevala som sa na seba, lebo to znamenalo odísť z domu skôr ako som plánovala a skomplikovalo mi to aj starostlivosť o môjho psa Guľku ( žijem single) . Jej samota sa týmto predlžila o ďalšiu hodinu.
Ráno v deň odchodu som ako vždy, bola na dlhšej prechádzke s Guľkou a nervózna som sa balila a pripravovala veci, keď zasiahol osud.
Telefón SMS: Ak ešte nemáš kúpený lístok na vlak, idem autom a vezmem ťa. Písala mi Zuzka. Úžasná kamoška. Spomenula si na mňa. To bola úľava – pohodlné cestovanie, vyriešená Guľka.
Zrazu zabudnutie kúpy lístka dostalo svoj zmysel. Fantázia. Nič neexistuje a nedeje sa iba samo o sebe.
Každý deň je iný, nie vždy všetko vyjde podľa plánu a to je v poriadku.
Neexistujú náhody, existujú presné príčiny a súvislosti, ktoré často nechceme vidieť alebo ešte nevidíme.
„Život je desať percent, čo sa s vami stane a deväťdesiat percent, ako na to reagujete.“ – Ch. Swindoll