Kategórie
Nezaradené

Zasmiať sa od srdca

Pred dvadsiatimi rokmi som si dala urobiť nový latkový plot. V ceste mu bránil veľký peň. Pretože sa mi peň páčil, rozhodla som sa, latky upravili tak, že ho obídu a on sa stane prirodzenou ozdobou plotu.

Peň po rokoch odhnil a ostala diera v plote. Mala som nápad: budem v nej pre radosť okoloidúcich dávať ozdoby. Prvé ozdoby si niekto zobral, ako napr. hlavu kozáka, ktorú som si voľakedy dávno kúpila v Urale (to bol obchod so suvenírmi z vtedajšieho ZSSR).

Otvor som vyložila z vnútornej strany kameňmi a na ich vrchole tróni betónová tvár. Vonkajšiu stranu zdobím vždy podľa ročných období a sviatkov. Verila som, že niekto si to všimne a možno ho to aj poteší. Najmä deti, ktoré rodičia vodia popri plote do neďalekých škôlok.

Tieto Vianočné sviatky som do okienka vložila vianočný stromček.

Každé ráno chodím popri plote so svojím psom na prechádzku. Pozriem sa na moju výzdobu a stal sa zázrak. Niekto pridal do okienka anjela. Od srdca som sa začala smiať.

Uvedomila som si, že som sa tak šťastne nezasmiala už roky.

Pocit šťastia a radosti som mala ako keby zablokovaný smutnými udalosťami, s ktorými sa za posledné štyri roky učím žiť. Neuvedomovala som si to. To, že sa niekto pridal k mojej výzdobe, mi vrátilo schopnosť smiať sa od srdca.

Je to fantastické, lebo pribúdajú ďalšie ozdoby.